Vedieť sa pozerať na utrpenie a netrpieť si vyžaduje nadľudské úsilie a aj trochu cviku. Aspoň zo začiatku. Keď prídete prvýkrát do Ázie alebo do Afriky, alebo do rómskej osady, môže vás z toho až zachvátiť hnev. "Prečo sa, dočerta viac nesnažia!!!" alebo "Prečo preboha tých psíkov radšej neutratia!", alebo "Takto nechať dieťa bosé v tej zime!!" Niektorí to celé pochopia nesprávne a prídu z Indie alebo odniekiaľ so slovami "... a oni tam nič nemajú, sú úplne chudobní a vôbec im to neprekáža a stále sa usmievajú a sú šťastní". Omyl. Chudoba prekáža každému, a keď mu vlastné decko skučí doma pod strechou z vlnitého plechu od hladu, určite ho to nerobí šťastným. Takisto sa nikto neteší, keď nemá na doktora a zomiera mu pri nohách chorá manželka. To, že Ázia má spirituálny rozmer, je jasné a citeľné - a to je to, čo si ľudia mýlia so šťastím a spokojnosťou. Keby boli tunajší ľudia spokojní a šťastní a vyrovnaní so svojou realitou, tak by nevolili maoistov a neboli by každý týždeň štrajky. Tí bohatí ľudia z týchto chudobných krajín si nechali narásť pancier. Obchádzajú hladné bábätká, čo sa motkajú po ulici a hľadajú omrvinky, obchádzajú umierajúce šteniatka bez jedného kúska srsti, obchádzajú starenky a ťažkým nákladom, a nezdvihne im oko. Občas si kúpia odpustky a hodia 5 rupií žobrákovi. Do sirotincov však neprispejú, deťom nepomôžu. Je tiež tak v 70 percentách prípadov obchádzam. Bez zvlhnutia. Idem a nepozerám. Nezastavujem sa, lebo by som to potom nezvládla. Keď sa zastavím, už sa angyžujem 10-krát do mesiaca, zasa si poviem, že stačí. Občas u mňa prespia deti z ulice. Umyjem ich v našej teplej sprche, a upečiem im tortu. A potom kukáme dévedéčka a hráme karty. Uvrhnúť ich späť do ich utrpenia je však potom nemožné... a tak vznikajú nové a nové záväzky... viete, niekedy si fakt vyčítam, keď prejdem okolo starenky a nič jej nedám. Alebo keď si kúpim za 1000 rupií filmy do foťáku. Aby som si ich odfotila. Je to choré? Mám si spraviť pancier? Alebo furt revať? Alebo sa usmievať na nich, tak ako oni na mňa a tvrdiť, že oni sú tak úžasne šťastní v tej svojej chudobe? Svet je vlastne všade rovnaký. Dobrí aj zlí, šťastný aj smutný. Len ja akosi neviem, kam sa zaradiť.
Zdroj: .týždeň 6.12.2010
Komentáre