Najstrašnejšie je, keď niekomu rozprávate vtip a on ho nepochopí. Je to zúfalá situácia. Ale pre toho, kto vtip rozpráva. Nie pre toho, kto ho nepochopil. To je ten trapas. Lebo ten, čo rozpráva vtip, čaká, že ten, čo ho počúva, sa po pointe začne smiať. A ak sa nezačne, nastáva chvíľa hanby. Rozprávač sa červená, je mu na omdletie, rozmýšľa, či by sa nemal spláchnuť, nevie kam z konopí. A predovšetkým má neprekonateľný pocit viny. Tú chvíľu hrôzy napokon ukončí nejakou nič nehovoriacou vetou. Napríklad: "A inak ako, všetko v poriadku?" Iste, inak je všetko v poriadku, akurát poslucháčovi chýba zmysel pre humor. To nie je, ako sa zvykne vravieť, telesná chyba. To je jednoducho normálny úkaz. Nedá sa liečiť, ale ani to nebolí. Teda - nebolí to toho, kto zmysel pre humor nemá. Ale toho, čo rozprával vtip človeku bez zmyslu pre humor, toho to bolí. Nedostatok zmyslu pre humor sa niekedy prejavuje v tzv. základnej polohe. Mal som známeho postihnutého týmto nedostatkom. Keď som sa ho opýtal "Starý, koľko je hodín?", oboril sa na mňa. "Ja že som starý? Som mladší ako ty!" Koľko je hodín, to som sa nedozvedel. V takejto situácii neodporúčam nič vysvetľovať. Treba to prejsť mlčaním. Bolo by obrovskou chybou pokračovať takto. "Keď som povedal starý, nemyslel som tým, že si starý, bolo to len oslovenie." "Oslovenie? A prečo ma oslovuješ starý, keď nie som starý?" "A ako ťa mám oslovovať? Mladý?" "Nie. Jožo. Som Jožo, nie?" "Si. Ale starý je symbolické oslovenie. Ako keby som ťa oslovil - kamoš." "To by bolo v poriadku, lebo som tvoj kamoš. Ale nie som starý." A takto by to mohlo ísť donekonečna. Nazýva sa to mimoúrovňová komunikácia. To je taká, keď je jasné, že dohoda nie je možná, hoci o nič nejde. Veľmi často sa vyskytuje v politike a v manželstve. Horší prípad nastane, keď ide o ten vtip. Začnete s najlepším úmyslom potešiť blížneho. "Vyjde z krčmy opitý chlap. Tacká sa, padne do blata, vstane, utrie sa a povie: Skurvený mikrospánok!" Čakáte ohlas. Nič. Poslucháč sa na vás díva. Niekedy sa opýta "A ďalej?" Vtedy treba odpovedať. "Ďalej nič, to je koniec" Horšie je, keď poslucháč začne vtip rozoberať. "Počkaj, mikrospánok? Ten môžeš mať keď šoféruješ. Ale nie, keď vyjdeš z krčmy! To nemá logiku." V takom prípade sa treba rýchlo rozlúčiť. Aj tá najnezmyselnejšia výhovorka (prepáč, zmeškám loď) je v tej chvíli použiteľná.
Neviem, prečo sa trápim príkladmi. Najlepší príklad, ako vždy, poskytol sám život. Nejaký Brit vymyslel vtipnú hru. Charakterizovať jednotlivé národy takto: Tichý ako Talian (vtip je v tom, vážení čitatelia, že Taliani sú hluční) Alebo: štedrý ako Škót (v čom je vtip, je jasné). Hra sa dostala až k nám, poslanec Figeľ dokonca vyhlásil súťaž na túto tému. Charakterizovať týmto spôsobom Slováka. Prišlo pomerne dosť návrhov. Známy ako Slovák. Prajný ako Slovák. Atď. Prišiel aj jeden návrh, ktorý nepochopil podstatu vtipu. Nepohostinný ako Slovák. Prosím, môže sa stať, že niekto nemá zmysel pre humor. Je senzačné, že z mnohých to bol len ten jeden. Smutnejšie je, že práve ten vyhral. Tak pridávam ešte jeden, aby som napravil našu reputáciu: vtipný ako Figeľ.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
------------------------------------------------------------------
Komentáre