Ak mávam z niečoho záchvaty zlosti, paniky alebo bezmocnosti, tak je to z nedodržania sľubov. Obojstranne. Ak hrozí, že sa všetko vyvŕbi úplne nahovno, a ja nebudem môcť dodržať sľub, ktorý som niekde niekomu dala, ide ma roztrhnúť. A naopak je to, samozrejme, ešte horšie. Ľudia, čo nasľubujú, daktorí prisahajú na otcovu smrť, iní na všetko čo im je sväté, niektorí sľubujú v podobe dohadovania termínov, a potom sa na ne svojvoľne vykašľú, foriem je skutočne veľa. Sú ľudia, ktorí sa s vami dohodnú, a potom sa zatajujú a nedvíhajú mobil. A keď sa im o týždeň dovoláte na ich zmenené nové, už tridsiate číslo, tvária sa, že nevedia, o čom hovoríte. Sú ešte ľudia, ktorí nesľubujú slovne ani písomne. Oni len vo vás vyvolávajú očakávania. Hovoria slová a robia skutky, ktorými vás vedú k nejakej myšlienke, nejakej, povedzme dôvere. Pozerajú sa očami, ktoré sľubujú, usmievajú sa ústami, ktoré tešia, a vy v záplave ľudskej dôvery, tej krásnej vlastnosti, ktorá vymiera vďaka týmto chujom, nepodpisujete zmluvu, nekontrulujete číslice, nespájate si puzzle. Prosto dôverujete, lebo ste človek a lebo ste dobrí. A oni vás dostanú. Vždy vás dostanú - ak nie ste ako oni. Denne sa stretávame s ľuďmi, ktorí nás okrádajú o hodiny nášho života. Čakáme, kým dodržia slovo, kým sa nám ozvú, kým sa spamätajú. Ale oni sa nespamätajú, lebo to ani nemali v pláne. Máme ich v rodine, máme ich v robote, v obchodoch, v úradoch... a aj tam hore, v politike. Máme sa za to cítiť vinní? Máme sa cítiť vinní za to, že dôverujeme? Máme prijať označenie "sprostí"? Je predvídavosť zrady úžasná vlastnosť, alebo len civilizačný dôsledok zhumpľovanej spoločnosti, ktorej chýba ľudskosť? Dnes som stratila kamaráta, lebo ma zradil. Zajtra sú voľby, a keď tento článok vyjde, možno nebude aktuálny. Možno ľudská predvídavosť zvíťazí nad naivitou, a možno zvíťazí korektnosť nad klamármi. Neviem, ale bojím sa.
Zdroj: .týždeň 14.6.2010
Očami Doroty Nvotovej
08.07.2013 20:16:41
Komentáre