Tajne som dúfala, že mi to ten komunistický teror uľahčí. Že sa mi bude ľahšie odchádzať. Večné hnačky, neuveriteľný smog v Káthmandu, všade maoisti s kosákmi a kladivami, špinavá voda vo vodovode, hovná na každom kroku, odporne vlhký vzduch z monzúnov, všade musím vláčiť so sebou dáždnik, karí mi už lezie krkom, aj tie tibetské knedlíčky momo, žobráci čo vás ťahajú za rukáv... robím, čo môžem, aby som si Nepál na čas zhnusila, aby sa mi ľahšie odchádzalo. A vôbec to nefunguje. A nie je to len mojimi deťmi. Dnes ich mám sedem doma. Každý týždeň v piatok beriem skupinku detí z nášho domova k sebe domov na prespatie. Napchávame sa sladkosťami, robíme si diskotéku (na nepálske ľudovky, lebo nič iné sa im nepáči), varíme si špagety a dlho do noci kecáme na matracoch v obývačke, ktoré slúžia ako provizórna posteľ pre decká. Dneska sme kúpili bycikel a tak už máme aj pár cestných lišajov. Deti vo svojich najlepších šatách, ktoré im poslali v balíku ich slovenskí sponzori, považujú tento deň za ultraslávnostný. A ja tiež. A srdce mi začína pukať, keď myslím na zajtrajší let na Slovensko. Na čo sa môžem tešiť. Moja rodina. Moja úžasná mama, múdra sestra a zlatý tato, ktorý čím je starší, tým je dalajlámovskejší, moji ďalší polovlastní a nevlastní súrodenci a rodičia, vďaka ktorým mám nadváhu batožiny. Teším sa na svoju kapelu a vymakaný BUM Bratislavský undergroumdový majáles - určite umriem od trémy po takom dlhom čase. Celá bratislavská rocková zberba pod aj za pódiom a ja na ňom... pomóc. Teším sa na cestovanie po Slovensku v rámci Európskeho roka proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorého som ambasádorkou. Teším sa na rómske osady a prípadnú rómsku superstar. Teším sa na Tatry a kofolu. Teším sa na pride homosexuálov a lesbičiek. A čuduj sa svete, po siedmich mesiacoch v mojom nepálskom priestrannom dome sa teším aj na svoju malú útulnú garáž zariadenú po nepálsky, v ktorej bude v lete dusno ako v Ázii. Nepál vám toho síce veľa nedá, ale zoberie vám istú časť ega či priebojnosti. Na rozdiel od úľavy, ktorú západný človek v Nepále zažije, taký nepálsky človek to má na Slovensku ťažšie. Ale veď rásť treba rôznymi smermi. A po celý život.
Zdroj .týždeň 17.5.2010
Komentáre