Zavreli sme sa s kamarátom do kamarátkinej kúpeľne a strávili sme spolu noc. Noc vyvolávania fotiek. Pôvodne sme mali vyvolávať u mňa, ale ja mám garsónkovú kúpeľňu určenú pre trpaslíkov, a tak sa kamoška zľutovala a robila nám pohostenie. Vyvolali sme iba dva negatívy a 4 fotky. Moja prvá alchymistická noc sa skončila nad moje očakávania. Ten moment prekvapenia, keď sa človek kuká do tej vývojky, točí sa mu hlava, lebo v kúpeľni sa nevetrá a potom tam vylezie obraz. Len tak z ničoho. Úplne stvoriteľský pocit. Vyvolala som fotku kamaráta, ktorý je klaun a robí srandy s klobúkom. Furt je veselý, ale má smutné oči. Ako správny klaun. Druhá fotka patrila kamarátovi, ktorému v ten deň zomrela mama. Zachytáva ho s pohárom vína, s pohľadom dolu. Je hrozne smutná. Traja mladí ľudia, ktorí by mali podľa správnosti fotiť na iPhone, upravovať fotky v špeciálnych aplikáciách a s rýchlosťou blesku ich hádzať na sociálne siete, žúrovali celú noc v kúpelni a vyvolávali čiernobiele filmy. Na niektorých negatívoch sa zjavila kamarátova bývalá, čo trpko okomentoval slovami, že jej nehodlá venovať ani jeden fotopapier a radšej vyvolal fotku mokrej bratislavskej križovatky. Celkovo neviem, kde pramení tá moja fascinácia týmito starými vecami - jazdím na trabante, fotím na film a sama si ho vyvolávam... trochu to vyzerá ako taká póza, ale nemôžem si pomôcť. Dnes mi došlo pred dom auto plné starých kníh, ktoré som mala sprostredkovane odovzdať do antikvariátu, nad ktorým bývam. A skončilo sa to tak, že som hodinu sedela na chodbe a hrabala sa v knihách, ktoré smrdeli povalou a prachom a myšami a ktoré vonkoncom nemám kam položiť, lebo ak v tej garzónke pribudne čo i len jedna ďalšia vec, celé sa to tam zborí, prepadne a zagniavi ma to. A aj tak som ich vynášala hore natrikrát. Milujem starú "veteš". Milujem červenú lampu, spínacie hodiny, vývojku a prištipcované fotky, na ktorých sú úplne iné obrázky ako na tých z fotolabu. Obrázky zo života. Obrázky smutnoveselého klauna, mokrej krožovatky a kamaráta s vínom. Bývalým partnerom, samozrejme, nevenujeme žiadny fotopapier. A aj to je zo života.
---------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 13.6.2011
Očami Doroty Nvotovej
07.08.2012 21:16:55
:)
Komentáre