Už je tomu desať rokov, čo som mala záhadnú horúčku. Bez nachladnutia, kašľa či bolesti. Dostala som ju, keď som naposledy videla svojho otca, Jara Filipa. Zdrhla som vtedy z domu, lebo som mala zaracha, aby som sa s ním mohla stretnúť. A mala som z neho divný pocit. Tušila som a bála som sa to pomenovať. Krátko na to ma hospitalizovali v nemocnici. Celú noc som mala zvláštne vidiny. Nemohla som spať, lebo sa mi uprostred miestnosti točilo také červené svetielko. Potom nad ránom bolo zemetrasenie. Vtedy prišiel môj druhý tato, a nakázal sestričke, aby mi pichla diazepam. A potom mi to povedal. Ako prvé mi napadlo, že by som sa mala zabiť, lebo kedysi, lebo kedysi, na našich prvých stretnutiach, sme si sľúbili, že keby jeden z nás zomrel, tak ten druhý... Ja viem, je to choré, aby sa otec a dcéra takto bavili. Ale môže sa to stať, keď sa stretnú po sedemnástich rokoch, a zistia, že vlastne boli spolu celý čas. Ale druhej noci po jeho smrti sa mi sníval zvláštny sen. Bola som s otcom a on ma stískal a vravel mi, že to nesmiem urobiť. Že MUSÍM žiť, musím žiť krásne a poctivo a že on bude stále so mnou a kedykoľvek budem potrebovať, ukáže sa. To ma trochu upokojilo, ale o mesiac som si aj tak trochu dorezala žily. Našťastie, sen bol silnejší ako moje zúfalstvo. Otec mi posiela znamenia, komunikuje často, aj keď, čo sa týka snov, sníva sa mi len jeden. Ten, že ožil, vrátil sa späť, býva doma so svojou rodinou, pracuje, normálne žije, akurát to predo mnou tají. Niekedy rozmýšľam, aké by to bolo, keby som vyrastala pod jeho dohľadom. Boli by sme tak krásne napojení? Rozumeli by sme si? Neliezol by mi na nervy, ako každý normálny foter lezie na nervy dospievajúcemu decku? Bol by stále princom? Bola by som je stratený poklad, o ktorého kráse a talente netušil? Existovali by všetky tie vzdušné zámky, roky snívania, a potom stretávania sa s princom ktorý spĺňal všetky požiadavky? O otcovi nemôžem napísať nič objektívne. Je to desať rokov, čo sa skončil môj sen, ktorý trval rok. Vrátila som sa do reality, kde otec je len myšlienka na niečo silné a pekné. Kde otec je len vnútorný pocit, ktorý je vo mne, ale nie pri mne. Neprekáža mi to. Veď on vie, že som mu nikdy nič nevyčítala.
Zdroj: .týždeň 12.7.2010
Komentáre