16.6.2008
Sloboda má aj trpkú príchuť. A síce, že možné je všetko. Čítal som, ako sa spravodlivo rozčúlil jeden novinár. Už nemohol ďalej zniesť výroky Jána Slotu.
Pohár trpezlivosti pretiekol hneď po tom, ako Ján Slota označil maďarskú ministerku za strapatú pani a dodal ešte čosi, nepamätám sa čo, ale iste niečo, čo ak nestupňovalo túto urážku, tak ju aspoň potvrdzovalo. Mimochodom, ak J.S. povedal o maďarskej ministerke že je "strapatá pani", tak sa zjavne krotil. Bol to z jeho strany rýdzi eufemizmus. Už to by sme v jeho prípade mohli považovať za krok smerom k západnej civilizácii. Alebo aspoň krôčik. Ale o to teraz nejde. Ide o to, že takto sa vyjadrovať o politikovi susednej krajiny sa nepatrí. Už som chcel napísať spriatelenej, ale to by nebolo ono. Jednak neexistuje pre nás nijaká "znepriatelená" krajina, jednak to nevyzerá tak, že by pre J.S. bolo Maďarsko spriatelenou krajinou. Na tom je založená myšlienka jeho politiky aj jeho politický úspech. Pretože sa iste nájde na Slovensku dosť ľudí, ktorí si po tomto excese J.S. povedia: "Ale to zas dal tým Maďarom, je to frajer!" Veď dobre vieme, že tu stále funguje odveký protimaďarský vzdor, mýtus tisícročnej poroby, snaha po odvete atď, atď. A našiel sa politik, ktorý tieto pocity vyjadruje, reprezentuje a živí. To neznamená nič iné, len prejav slobody. Či sa nám to páči, alebo nie. To, čo povedal J.S. by si nijaký politik za komunizmu netrúfol verejne vysloviť. A ak by si trúfol, prestal by byť v tej chvíli politikom. Ale to neznamená, že politici za komunizmu boli lepšie vychovaní, alebo že sme neboli protimaďarsky naladení. Znamená to len toľko, že za komunizmu slobodne prejaviť svoj názor bolo zakázané. Takže to vyzeralo tak, že všetci komunistickí politici a celý národ s nimi sme vyzerali kultivovane, zmierlivo a aj dosť bezfarebne. Prišla sloboda. Z ničoho nič, dá sa povedať. Slušní ľudia, idealisti si mysleli, že v slobode budeme všetci ešte slušnejší ako predtým, že vlastne až v podmienkach slobody sa ukáže, akí sme kultivovaní, skrátka na úrovni. A hľa, aké sklamanie. Prišla sloboda a my sme sa ukázali takými akými naozaj sme. Jedni sú slušní, druhí sú pokryteckí, iní sú zlodeji, ďalší sú skorumpovaní, mnohí sú zbabelí a je tu aj dosť chrapúňov. A všetci sme Slováci.
Teda ak ten muž, ktorý sa rozčúlil nad výrokom J.S.,protestuje proti tomu, že J.S. je naším reprezentantom, musí pripustiť, že naším reprezentantom nemôže byť ani nijaký anjel, lebo nie sme anjeli. Sloboda má, opakujem, často trpkú príchuť. Ale jednu výhodu. Vďaka nej sa dozvieme, akí sme.
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
-------------------------------------------------------------
Komentáre
hmmmm
hmm..trochu som sa zamyslela:
..je to absolútne subjektívny pocit-na základe POZNANIA v danej chvíli..na základe info..a hlavne..na základe subj.spracovania...
takže:
slobodná sa môžem cítiť kedykoľvek..v akomkoľvek čase a zriadení../vnútorný pocit mi NIKTO a NIKDY nemôže vziať../
a pravdu nemusím mať NIKDY..hoc často sa to tak javí-po nových info sama mením svoj názor-hoc neznášam /prezliekačov../
takže
je to zložité..
a SPRAVODLIVOSť?
čo pre niekoho je =áno= pre druhého =nie=..
takže
majme nadhľad a tolerujme sa..