Bol som v rozpakoch, keď E.Čobejová napísala na Satinského adresu, že: "Je zvláštne, keď štátnu cenu dostane humorista, satirik. Znamená to, že pre mocných už nie je nebezpečný ani nepríjemný, v podstate je to jeho osobná tragédia. " V prvej chvíli sa mi uľavilo, že som tú cenu nedostal aj ja. Znamená to, že som pre "mocných" nepríjemný a nebezpečný. Hoci nerobím nič iné ako Satinský. Ťaháme to spolu už desaťročia a nejako mi ušlo, že je medzi nami taký očividný rozdiel. Že na jednom javisku stoja vedľa seba konformista (Satinský) a burič (ja). Možno by sme sa mali premenovať. Nie L+S, ale B+K, A keby sa k nám pridala E.Čobejová ako morálna autorita, vznikla by trojica B+K+MA.
Otázka je, či by prítomnosť MA nebola pre B+K osobnou tragédiou. Ale ako sa vraví, dosť bolo humoru. Ide o logiku. A síce o to, že aj keď niečo vyzerá logicky, ešte furt to môže byť hlúposť. Úvaha, že udelenie štátnej ceny humoristovi, satirikovi, znamená, že už nie je pre moc nebezpečný, je logická, ale hlúpa. Z rozličných príčin. Napríklad predpokladá, že humor a satira majú hodnotu len vtedy, keď sú protištátne, keď ustavične útočia na mocných, podľa možnosti konkrétne a predovšetkým menovite. To je, podľa E.Č., humor, satira. Vďaka takémuto prvoplánovému ponímaniu žánru sú odpísaní: Chestertom, Čapek, Twain, Šukšin, Leacock, Chevallier, Čechov a koniec koncov aj Zuzka Zguriška. Pokojne by mohli dostať štátne vyznamenanie. A myslím, že právom. Ďalej. Logická úvaha E.Č. predpokladá, že aj v tomto žánri odvaha je nadradená kvalite. "Ej, ale zaťau!" Takto vykríkol pred rokmi divák v Ružomberku, keď sme v dialógu spomenuli MS (Maticu slovenskú). Bol to jeden z tých, čo sa v prítmí hľadiska smejú len pri narážkach, ktoré si vedia vysvetliť ako politické. Politické znamená, že sú proti niekomu namierené. Že ide o to, niekoho poriadne dodrbať. Teda nie AKO, ale KOHO. Toto je dosť vžitá slovenská predstava o poslaní humoru, satiry.
Výsledkom takéhoto humoru či satiry nie je očista smiechom, ale úľavný povzdych: "Ale mu nakládli!" A napokon logická úvaha E.Č. vychádza z faktu, že dostať naše štátne vyznamenanie je degradujúce, inými slovami, že je to vlastne tak trochu hanba. To je dosť vážna vec. Aký štát, taká cena, nadpísala svoju stať E.Č. Súdiac podľa toho, že cenu dostal Satinský, nie je to, aspoň pre mňa, štát celkom na zahodenie. Keď sa "mocní" rozhodli udeliť slovenskú štátnu cenu človeku, ktorý je celý život taký kritický k slovenskej povahe a slovenským pomerom, tak to vyzerá so štátom celkom sľubne. Aj keď na druhej strane som kdesi počul, aký je to škandál, že túto cenu dostal taký nepriateľ Slovenska. Ale to akosi spolu súvisí. So štátom ešte nie sme si celkom načistom. Takže som zablahoželal Satinskému k jeho "osobnej tragédii" a zaželal mu, aby ho všetci "mocní" mali radi. A mňa tiež.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
-------------------------------------------------------------------
Komentáre