peternagy

        Šľak ma ide trafiť z umelých hmôt

        Z koženky, bakelitu, umakartu, vikslajvantových obrusov, pseudoflanelových košieľ, silonových podprseniek, ponožiek, umelých krbov na plyn alebo elektrinu, napodobnenín dreva... Ľudstvo to dotiahlo tak ďaleko, že od používania umelých hmôt sa dostalo až ku používaniu umelých nehmôt. Zvuk nie je hmota. Ale má svoje prirodzené zdroje: tak ako je voňavé plátno, tak je dojímavý zvuk huslí, tak ako je vzrušujúce čerstvé drevo, piliny, tak ma vždy vzrušoval saxafón, klavír alebo ľudský hlas. Dnes hudobní skladatelia vyrábajú svoj produkt cez elektronické aparatúry. Taká dokonalá aparatúra vám vie vyrobiť zvuk huslí, saxafónu, klavíra aj celého ľudského miešaného zboru... Hlahol trúb, burácanie organa - je to skoro na nerozoznanie od pravého nástroja, len je to umelina.
Dnes si einunterhaltungerman, čo je vlastne bývalý klavirista, ktorý hrá v jedálni špičkového medzinárodného hotela k obedu alebo večeri, spustí okolo svojho klavíra umiestnenú elektroniku a sám si robí beglajt, vyrába zvuky iných nástrojov a aby sa nepovedalo - hrá aj naživo na pravom krídle - klavír je v jedálni ako kus nábytku a predsa len je einunterhaltungerman platený hotelom ako klavirista... Možno sa dožijeme toho, že aj ten klavirista bude z umelej hmoty ako kvety v kvetináčoch v tej jedálni.
Ja viem, pri výrobe kníh je moderný ofset systém zrejme zdravší a lacnejší pre kníhtlačiara. Ale tá nová kniha, ktorú si kúpite a do ktorej doma strčíte po rozbalení nos - NEVONIA! Zbožňoval som vôňu či pach tlačiarenskej černe. Vôňu čerstvo vytlačenej knihy. Teraz sú tie písmená na papier fotografované či prenášané nejakými lúčmi - proste niečím, čo nevonia. Stále vo mne rastie strach, kam až tá vášeň chemikov v dobre platených labolatóriách renomovaných firiem dospeje? Či to bude mať vôbec hranice?
Či si zachránime pečenú hus s lokšami na tanieri. Či to nebudú po čase dve pilule: hnedá pilula=pečená hus, ružová pilula=lokša a prípadne aj červená pilula=dusená červená kapusta? Kozmonauti už vraj takú stravu bežne hore vo vesmíre užívajú, chudáci.
Jeden môj kamarát vydal dcéru za Gruzínca. Tam je celkom bežné, že keď matka porodí dieťa, kojí ho dva-tri roky! U nás sme sa zmierili pomaly so sunarom. Na umelú hmotu narazíme teda hneď po príchode na svet a sprevádza nás až po smrteľnú posteľ. Možno už aj tie smrteľné postele vyrábajú z umelých hmôt...
Niežeby som sa chcel tváriť ako Jean Jacques Rousseau a hľadať zúfalo návrat k prírode, hoci - viete, čo je moja najväčšia túžba? Aby v školách opäť vyšiel na konci každej vyučovacej hodiny ujo školník s pekným mosadzným zvoncom v ruke na chodbu a poriadne naň zazvonil. Vám neprekáža tá bakelitová volovina na školských chodbách poháňaná elektrickým prúdom, ktorá vydáva zvuk, ako keď je poplach v továrni na plechy? Bŕŕŕ!
Šľak ma ide trafiť z umelých hmôt. Nech mi zelení nehovoria, že tých pár jedličiek či borovíc na vianočné stromčeky by zničilo živú prírodu! Tie umelé vianočné stromčeky sú krásne, ale nevoňajú! Sú ako synteticky vyrobený zvuk harfy.
A pravý zvuk harfy sa nedá ničím nahradiť. Verte mi - ja som mal frajerku harfistku...

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------