Je Bujuju Bajaja alebo je Bajaja Bujuju
Aby ste mi rozumeli: po predvčerajšom prevrate v Burundi sa dostal do čela štátu major Bujuju. Správu som zachytil na rozhlasovej stanici Slobodná Afrika, takže neviem, ako sa Bujuju píše. Hlásateľ povedal Bujuju. Keby povedal Bajaja - viem, že ide o rozprávku. Ale on povedal Bujuju - ide o reálny svet. Rozdiel medzi svetom rozprávkovým a skutočným je: Bajaja a Bujuju. A tie dva svety medzi sebou BOJUJÚ. Snežia sa ma presvedčiť, že patrím k nim. Bujuju tvrdí, že mám vyznávať Bujuju,a Bajaja, že Bajaju. Bojujú o mňa od detstva. Vymýšľajú si prezývky, aby som im uveril. Bajaja už bol aj Popolvár, aj Rumburak, aj Pinocchio. Bujuju už bol aj Stalin, Hitler, Pinochet. Bojujú o mňa, aby som im uveril, že oni nie sú rozprávky, že oni sú tá pravá skutočnosť. Bajaja sa robil, že je koktavý, Pinocchia si otec vystrúhal z dreva. Stalin sa robil, že je dobrý, Hitlera dal otec za maliara a natierača. Kto sa má v tom vyznať? Kde je pravda? Ktorý svet je rozprávkový a ktorý skutočný? Každý vedie vo svojom vnútri večný boj - vyznávať Bujuju alebo Bajaju? Jestvuje aj tretia cesta? Ani rozprávka, ani skutočnosť? Záleží na našom vnútre? (Štátne vnútro sem neťahám - hoci aj v ňom sa vraj odohráva prudký boj.)
Moje vnútro je nadobro rozpoltené. Kde to žijem? Do ktorého sveta patrím? Môj boj je o to ťažší, že žijem v krajine, ktorá je síce skutočná, ale dejú sa v nej rozprávkové veci. Moju vlasť tvorí priestor, kde sa rozprávka prelína so skutočnosťou. Pinocchiovia s Pinochetmi, Bujujuovia s Bajajujami. Namojdušu, niekedy neviem, kto je vymyslený a kto skutočný.
V novinách som čítal takýto titul: Ján Gábor, generálny riaditeľ sekcie pre krajanov, tlač a ľudské dimenzie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. To znie, ako keby to vymyslel Jonathan Swift. Moje vnútro je nadobro rozpoltené. Mám za ním zájsť? Mám mu porozprávať, že som sa teraz v júli zhováral s krajanmi v Clevelande o Slovenskom národnom divadle? Herci SND tam u nich hrali, spomínajú na nich s láskou a tešia sa, že opäť prídu. Mám sa opýtať generálneho riaditeľa pre krajanov, tlač a ľudské dimenzie, prečo štátni úradníci zarmucujú krajanov? Prečo im berú nádej, že Slovenské národné divadlo opäť bude hrať pre krajanov v USA? Lebo je velkom možné, že po divadelných prázdninách už SND nebude. Žijeme v krajine, ktorá je síce skutočná, ale dejú sa v nej neskutočné veci. Moje vnútro je nadobro rozpoltené. Bujuju, či Bajaja? Strieborná kniha rozprávok alebo Biela kniha o udalostiach koncom tisícročia?
(Nehnevajte sa, že píšem tak komplikovane - ale plnímsľub. V Amerike ma oslovila staršia dáma - krajanka. Vraj píšem veľmi jednoducho, takže aj ona tomu rozumie, a to nie je dobré. "Českí Američania čítajú vaše jednoduché články tiež a potom si myslia o Slovákoch, že všetci sú takí jednoduchí. Česi píšu oveľa komplikovanejšie, fajnovejšie." Plním sľub. Dúfam, že sa komplikované podobenstvo Bujuju - Bajaja bude slovenským americkým čitateľkám páčiť. Ale stačí slovo - a môžem ešte komplikovanejšie! Teraz cez internet sa už dá stýl aj pritvrdiť.)
Moje vnútro je nadobro rozpoltené. Čo je rozprávka a čo skutočnosť? Kadiaľ vedie hranica? Vrchy sa volajú Kykula, Pipítka, Trestník. Sedlá: Burda, Fačkov, Baba. Doliny: Furkota, Drietoma, Chochoľa, Bošáca, Čičmianska. Členovia posledného ÚV KSS pred prevratom sa volali Paprčka, Guľa, Špunt. V matici nie je len Markuš, Bajaník, Handžárik, ale jeden sa volá Šňupák. Kadiaľ vedie hranica rozprávky? Kde sa začína skutočný život. Veď toľkú presilu generálnych riaditeľov nemali ani v Rumburakovi! V ktorej rozprávke by som mohol počuť takú krásnu vetu ako včera pri trafike u nás na Záhorí: "Stovku mineš skúr, než stačíš zatlúct hrebík." Veď v tej vete je všetko sociálne cítenie reálneho sveta. A predsa znie ako z rozprávky. Veriť správam z rozhlasu, že niekde v reálnom svete panuje Bujuju? Alebo zostať doma, kde bojujú o Bajaju?
Moje vnútro je nadobro rozpoltené. Hlboko chápem Sládkoviča - Braxatirisa: "Ľúbiť Marínu alebo vlasť?"
Ešte raz odpusťte, že píšem až tak komplikovane, ale je to na objednávku. Som súkromník a objednávky vybyvujem promtne.
A čo sa týka dilemy "Bujuju, či Bajaju?" - nechajme to na politikov. Situácia teraz v hlbokých prázdninách nie je až taká promtná. Musím končiť, lebo veziem deti do Tralalandu.
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
---------------------------------------------------------------------
Komentáre