Ahoj Emil, predvčerom sa to začalo. Dalo sa to, pravdaže, čakať. Ale predsa len som si myslel, že to nepríde tak zrazu. Som deprimovaný a neviem, ako sa s tým vyrovnať. Viem, že nie som nijaká výnimka, že to akosi patrí k môjmu veku, ale, ktovie prečo, mal som pocit, že je na to ešte priskoro. Teraz viem, že som sa mýlil a že je to, skrátka tu. Ide o problémy s prostatou, Emil. Nie aby si to niekde vytrúbil, viem, že si diskrétny človek, nie ako tá slečna, čo som raz pozval na večeru a ona mi zrazu povedala "a teraz mi povedzte niečo o sebe, mne pokojne môžete povedať všetko, ja som indiskrétna". No, aj ona bola možno diskrétna, len sa nevedela orientovať v cudzích slovách. Ty, Emil, však musíš mlčať, naliehavo ťa o to žiadam, nikto okrem teba ešte netuší o mojom zlyhaní a dúfam, že sa to nikto ani nedozvie. Nechcel by som sa ocitnúť v situácii Prokeša, ktorý sa díval v spoločenskej miestnosti na televíziu a keď odišiel, Marčeková, ktorá tam sedela s ním, začala kričať na celý starobinec: "Prokeš se pred televízorom došťal!" Teraz nejde o to, Emil, aký program práve sledoval, možno nejaký zábavný a začal sa nekontrolovane rehotať, ide o to, že to všetci vedia a Prokeš sa nemôže ukázať nielen v spoločenskej miestnosti, ale nikde. Sedí vo svojej izbe, kde nemá televízor, lebo je žgrloš. Neviem, čo ušetril a ak aj niečo, načo sú mu tie peniaze. Spomínam si pri tejto príležitosti na Syneka, to bol jeden chlapík, bol som s ním na vojne v Kroměříži a ten si každý deň písal výdavky. Raz, keď si odskočil a notes nechal na posteli, nazrel som mu tam. Bolo tam napísané: "úterý: dršťková polévka 3.20 Kčs, rohlík 30 hal., minerálka 80 hal. (nemuselo být!)" Tomu vravím šetrenie. Včera som si v novinách prečítal, že vláda musí šetriť. Hádaj na kom? Samozrejme na nás, dôchodcoch. Tí teda ušetria. To je ako keby si nejaká stodvadsaťkilová baba dala záväzok že zhodí a ostrihala si nechty. Ale k veci s tou prostatou. Mne sa nič také ako Prokešovi neprihodilo, ani pred televízorom, ani inde. Vždy dobehnem, aj keď niekedy na poslednú chvíľu, takže si naozaj jediný, kto o tom vie. Ale minule už išlo o sekundy a čo bolo najhoršie, stalo sa mi to vo výťahu. Dopadlo to našťastie dobre, ale už by som to nechcel zažiť znova. Takže neviem. K lekárovi nepôjdem ani za svet, poznáš ma. Počul som, že chlapi, čo s tým majú problémy, nosia plienky. To je teda podľa mňa, absolútne ponižujúce. Ale ešte ponižujúcejšie je došťať sa na verejnosti. To by som neprežil. A povedzme si úprimne, Emil, ani si to nezaslúžim. Predsa len som pre túto spoločnosť niečo vykonal, aj keď bolo jako bolo a všeličo sa zomlelo a prehrmelo, ale vždy som si zachoval, dá sa povedať, hoci s istými výhradami, čistý štít. Som zvedavý, jak je na tom s prostatou taký Vasiľ, vieš koho myslím. Ten nech nosí plienky. Maj sa, Miro.
Bodka Milana Lasicu
30.10.2010 12:30:43
:)
Komentáre