Kráčali sme vyše hodiny. V Káthmandu to znamená náročnú fyzickú činnosť. Treba preskakovať veľké čierne jamy, ktoré sa znenazdajky ocitnú človeku priamo pod nohami a bez pouličného osvetlenia je to naozaj fuška (dôkazom naozaj úbohej úrovne ciest v meste je aj fakt, že taxikári obchádzajú rozbitú asfaltku popri ceste - po hline, tráve a prachu). Okrem jám si treba dávať pozor na hovná, ktoré ostávajú po všadeprítomných kravách a psoch, ďalej si treba všímať malé ohníčky, na ktorých horia každý večer smeti. Celé ulice sa na večer rozsvietia týmito malými vatrami. Každý majiteľ obchodu si zametie smeti pred svojím krámikom a večer ich spáli. Na zemi nikoho zasa pália smeti žobráci a bedač a ohrievajú si pri nich ruky. S Monikou, dobrovoľníčkou v našom Happy Home, kráčame tmavými ulicami, naraz vchádzame do štvrte, kde je chodník! A obchody sa sklenými výkladmi. Padá nám sánka. Žijem tu už 4 roky a až teraz som sem zavítala. Počula som o tejto zvláštnej štvrti Lazimpat, plnej ambasád a ľudí, ktorým sa cnie za domovom. Aa tak si vytvorili svet tu. Nechodia sem žiadni miestni ani turisti. Sú tu len Západniari, ktorí tu žijú, a Nepálci, čo pre nich pracujú. Prechádzame okolo vysvietenej reštaurácie, kde sedia distingvovaní ľudia. "Kurvy snobské, vystrieľala by som to," vraví Monika so smiechom "choďte žrať momo za 30 rupií, vy hovädá navoňané!ô Keď vstúpime do údajne kultového baru, zatočí sa nám hlava. Práve niekto stlačil gombík na časopriestorovom prístroji. Útulná podkrovná krčma s bielymi koženými sedačkami a drevenými trámami na streche, namakaná funky kapela (jej basgitarista Marcus ma sem pozval), normálny bar na stojáka, všetko veci, čo som v Nepále ešte nevidela. A sedia tu všetky tie "kocky" z ambasád. Bezobrúčkové okuliare a čisté biele košieľky. Drahá whisky a skazené opité nepálske dievčatá, čo sa nevedia ovládať. Naša kultúra, naša muzika, náš chľast. Ešte stále sa nevieme z toho prebrať. Sme spotené a zaprášené. Naša kultúra sem ide rýchlejšie, ako som si myslela. A ja mierim domov, do mojej štvrte s buddhistickými mníchmi a kláštormi, pod lesom, plným opíc. Na ulici budú ešte dohárať ohníčky so smeťami...
Očami Doroty Nvotovej
16.11.2012 20:10:35
:)
Komentáre