Modliť sa, keď sme v úzkych, je ľahké. Ide to samo. Bože daj mi to, daj mi hento a nech sa mi len preboha nestane tamto. Ako sa však modliť, keď sme šťastní. Väčšina ľudí má aj na to riešenie. Modliť sa za zachovanie tohto šťastia. Opäť raz žiadať. Boh je nekonečný a tak mu neprekáža, že stále niekto niečo chce, ale ja byť ním, nudila by som sa jak hovado. Tisícročia jednostranného vzťahu. V partnerstve sme si na to zvykli, že musíme okrem brania aj dávať. Na to, že sa musíme obetovať a robiť kompromisy. Že okrem požiadaviek si musíme občas len tak pokecať, zasmiať sa, žiť v ľahkosti vedomia, že v danej chvíli nikto nič nepožaduje a obaja prítomní sú práve spolu, že ich spája ľahkosť šťastného okamihu. Ako si však pokecať s Bohom? Ako sa s ním zarehotať na neslušných vtipoch? Ako s ním vôbec komunikovať a nežiadať niečo? Toto, žiaľ, nie sú rečnícke otázky, ktoré sa chystám na mieste zodpovedať. Sama sa denne modlím za zdravie a šťastie a v poslednom čase sa dokonca občas nezabudnem poďakovať. Pamätám sa, že sme sa doma vždy v nedeľu pred jedlom modlili. "Bože, požehnaj tieto dary, ktoré z tvojej štedrosti požívať budeme...", potom sme sa napráskali rezňov a zapli telku. A potom niekto pripomenul "Zasa sme sa zabudli pomodliťb na konci a poďakovať". Veď kto by sa modlil s plným bruchom, nie? Len na Vianoce pri štedrej večeri sme na to striehli, aj keď nie vždy sa to podarilo. Darčeky pod stromčekom nám ako deťom prišli lákavejšie ako dary na stole, ktoré sme z Božej štedrosti požívali. Občas ma aj prepadol pocit viny, že ja tomu Bohu naozaj nič nedávam. Neskôr však prišla akási moja vnútorná odpoveď. Pokiaľ žiješ čestne ako dobrý človek, pravdivo a úslužne, vedomá si toho, čo máš, tak je to, čo máš Bohu dať. Utešujem sa tým, že možno stačí, že som si toho vedomá a že len čo zakopnem o niečo, čo by bolo vhodným darčekom, ihneď to odovzdám. Dakedy sa nič nedeje, len je pekný deň, zapadá slnko nad Himalájami a ja sa poďakujem... Jeden indický guru povedal, že kým modlitba je príhovor k Bohu, meditácia je načúvanie. To som prečítala minulý týždeň a trafilo to cieľ. To je to, o čo som mala zakopnúť. Načúvať Bohu? Paráda!
Zdroj: .týždeň 26.4.2010
Komentáre