Šľak ma ide trafiť z mincí
Nastal čas mincí. Papierový peniaz je na ústupe. Ako prívrženec ochrancov prírody, od prírody zelený človek, by som mal mať radosť. Menej papiera na bankovky - viacej stromov v prírode. Lenže mince sú ťažké a ťažko rozoznateľné. Pokladníčky v samoobsluhách, poštárky i my - obyčajní občania - sme začali byť pri platení v strehu. Nová korunová minca je malá ako starý, ešte platný dvadsaťhaliernik, päťkoruna má tiež menšie rozmery ako bývalá, ale ešte platná päťkoruna. Poštárky si ťažkajú na mešce desaťkorunáčok, mincí, ktoré vláčia namiesto papierových Brunovského desaťkorunáčok, na ktorých boli namaľované ešte aj jahôdky! A to už ani nehovorím o mojich zahraničných zájazdoch.
Minule som hral v Brne. Vzal som si so sebou papierovú novú českú dvestokorunu. Kúpil som si coca-colu a vydali mi z tej dvestokoruny mince: 3 päťdesiatkorunové a 1 dvadsaťkorunovú. Keď vám zoberú novučičkú, šuchotavú bankovku a položia na dlaň štyri tmavé, dosť nedôveryhodné mince - je to na šľaktrafenie!
Nastal čas mincí. Teba si podšiť pevne vrecká, lebo mince ničia látky. Nastal čas mincí. Mince by mali byť razantným platidlom, pretože mince sa razia. Lenže dnes mince razia nervozitou, razia neistotou. Aby to človek pochopil, musí sa vzniesť nad priestor a čas. Vžiť sa do dôb, keď sa rozpadávala stará Rímska ríša a trvalo dlho, kým si slobodní vazali začali raziť nové mince a slobodní ľudia si na mince zvykli. Aj bližšie v dejinách, povedzme za rozpadu Rakúsko-Uhorska, muselo byť ľuďom všelijako. Uvedomme si, že nielen pradedo, dedo otec, ale aj syn, vnuk, pravnuk poznali len teraziánski toliar, rakúske dukáty - a zrazu sa ríša rozpadla a po prvej svetovej vojne boli papierové československé bankovky! Nuž, a my sa dožívame (ešte nie je isté, či sa aj dožijeme..) rozpadu Stalinovho Zväzu sovietskych socialistických republík. Aj keď sme sa volali ČSR, ČSSR alebo aj ČSFR - boli sme jednou z nich. Tak ako v dávnych časoch Galícia, Lutécia, Abcházia alebo Británia boli vazalmi Ríma, tak sme my boli vazalmi Moskvy. A teraz si uvedomme, že moskovský rubeľ má asi takú hodnotu ako baliaci papier: Za 1 dolár musí dať Moskovčan už vyše 1000 rubľov. V Poľsku stojí liter mlieka 1200 zlotých a Juhoslovania si dali natlačiť minulý týždeň už aj miliardovú bankovku dinárov... Zaplaťpánboh, že my si môžeme dovoliť raziť nové mince, za ktoré ešte niečo kúpime.
Aj keď sú ľahučké a razia nedôverou. Možno si mnohí myslíte, že by som nemal zľahčovať úroveň nášho obeživa, ale nechápem, prečo by čerstvo vyrazené mince mali raziť dôveru, keď ešte nevieme, kam ideme, kto tu bude vládnuť a ako tie mince dopadnú? Šľak ma ide trafiť z mincí.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-----------------------------------------------------------------
Komentáre