Oblasť Boudhanath v Kathmandu je akoby z iného sveta. Len čo prejdem cez vyzdobenú bránu, stanem sa súčasťou tej rotujúcej energie, ktorá spolu so stovkami modliacich točí okolo najväčšej nepálskej stúpy. Buddhove modré oči sa pozerajú na všetky svetové strany - a je jedno, či ste kresťan, buddhista, alebo ateista - cítite "to". Ťažko povedať, čo je to "to", ale niektorí to cítia veľmi intenzívne, iní cítia len neobvyklý pokoj na duši. Ale necítiť nič - to sa nedá. Aj môj ultra racionálny anglický frajer cíti niečo, pokoj, dobro, lásku. Ja sa prikláňam k teórii, že toto miesto je proste vymodlené. V okruhu pár štvorcových kilometrov sú desiatky kláštorov, tisícky mníchov a stovky meditujúcich - to sa nedá necítiť, aj keby ste spadli z Marsu. A môžu si tu obchodníci zdierať turistov v stánkoch s buddhistickými suvenírmi, aj tak "to" tu je. Najodľahlejší z kláštorov sa volá Kopan - sídli na kopci asi pol hodiny pešo z Boudhy. Je v ňom 370 mníchov, väčšina maličkých detí od 6 rokov. Tento kláštor je ukážkou, ako to treba robiť. Ako živiť také veľké množstvo mníchov z chudobných rodín, z ktorých veľký počet sú polosiroty. Tento kláštor vyrába svoje vlastné výrobky, ktoré predáva turistom, ale hlavne si vymysleli systém sponzoringu - tak ako niekto sponzoruje nejaké chudobné africké dieťa, tak môže sponzorovať aj malého mnícha. Kláštor organizuje niekoľko kurzov meditácie a buddhizmu do roka a za rozumné peniaze tu môžete týždeň bývať s mníchmi, študovať, meditovať, alebo si len tak vstúpiť do seba. Treba však dodržiavať isté pravidlá - neklamať, nekradnúť a nezabíjať (ani hmyz). Je to paráda, len tu tak byť a nasávať energiu. Naskytá sa otázka, prečo to mladých ľudí ťahá sem, a nie do kostola? Prečo sa neohliadnu po "klasickej" alternatíve? Je vôbec niečo takéto? Existuje na Slovensku kláštor, kde môžete byť s mníchmi a učiť sa od nich, nasávať posvätnú atmosféru, žiť nejaký čas v tichosti a stávať sa lepším. Je to zlyhanie svetovej mládeže alebo cirkvi, že hľadajú inde. Neviem. Ja nehľadám, iba pozorujem. A z tohto hľadiska je to na očistnú fázu života, keď potrebujete vypnúť vonkajšok a ísť do seba, úplne ideálne. Netreba byť buddhistom, ani to tu po vás nikto nechce. Ale tým, čo to už majú za sebou, svietia oči. Veď viete, čo myslím.
Zdroj: .týždeň 1.11.2010
Komentáre