Návrhy hodné Sizyfa
Vtáctvo sa rozčvirikalo - ide prvý máj. Na nás - starých kocúrov - lezie jar. Už som stretol prvého kamaráta s obviazanou rukou. Zlomenina to, našťastie, nie je, ale poriadne si ju dochrámal. Zadíval sa predvčerom ráno na chodník zo svojho auta. Minisukňa, dlhé nohy - prásk! Neprispôsobil rýchlosť krátkej sukni. Doteraz nechápe, ako mohol nabúrať do zaparkovaného auta pri chodníku. Škoda, že som nebol pri tom! Jednak ako predseda klubu škodoradostných, jednak ako človek, ktorý vie vždy všetko vysvetliť. Lebo kamarát to policajtom vysvetliť nevedel. Vraj to bol zlomok sekundy - rovná cesta, gymnazistky šli do školy... Čo tu treba vysvetlovať? Bolo by načim pristrihnúť tým šestnáskam a sedemnástkam krídelká! Investovať do bezpečnosti dopravy, rozostaviť tunely z umelej hmoty od domov ku gymnáziám. Jarné, prenosné, skladacie tunely. Zdnuka by boli priehľadné. Zvonka dnu by vidieť nebolo. Gymnazistky by nestratili rozhľad a šoféri by jazdili bezstarostnejšie. Lebo keď niet tunelov a dievčatá sú pustené voľne, bez obojkov, môže dôjsť aj k zrážke trolejbusov. Aj vodiči trolejbusov sú len chlapi! Ešteže sú daktorí vodiči prejedení dievčat. Vidia ich každý deň zblízka, takže ich za volantom až tak veľmi nevzrušujú. Hovorím o vodičoch, ktorí sú svojím povolaním gymnaziálni profesori. Minule ma zdravil od volantu trolejbusu spolužiak z učiteľského ústavu. Reku: "Jožo, čo robíš pri volante trolejbusu? Veď ty učíš matematiku na gymnáziu?!" "Nuž hej, učím," kričí na mňa profesor Jožo od volantu trolejbusu. "Ale z toho nevyžijem! Mám tri deti. Po škole jazdím v mestskej hromadnej doprave..." Uvedomil som si, že bezpečnosť dopravy by sa zvýšila, keby po práci jazdili po meste aj lekári. Taký gynekológ alebo profesor na dievčenskom gymnáziu vidí cez deň plno tých "čučoriedok" s dlhými nohami zblízka. Nepotrebuje sa za každou sukňou obzerať. Tu by bolo načim osloviť vládu. Nezvyšujte nezmyselne učiteľom a lekárom platy! Zabijete dve muchy jednou ranou. Nízkymi platmi ich možno stimulovať k profesionálnej jazde mestskou hromadnou dopravou. Všetkým dobre padne vypadnúť zo zborovní, z ambulancií... Nemuseli by chodiť kosiť trávu do Rakúska. (Samozrejme, treba rátať s tým, že Rakúšania sa ozvú. Chápem ich. Nikto nechce žiť v zemi zarastenej divou trávou. Ale oni utíchnu. Bezpečnosť v doprave je dôležitejšia ako rakúska tráva!)
Bola by škoda, keby tieto moje zásadné návrhy opäť neprešli. Ako keď sme voľakedy pred prvým májom navrhovali konštantný prvomájový sprievod. Nepamätáte sa? Od šiestej ráno hrala dychovka, striekacie autá umývali dlažbu, časníci pripravovali ambulantné stolíky s pivom a vínom... Ach, kde sú tie krásne prvomájové sprievody! Neboli síce konštantné, ako sme navrhovali vláde - ale vtedajšia vláda mala iné starosti. Vy sa nepamätáte na náš návrh na konštantný sprievod? Bol veľmi jednoduchý a geniálny: namiesto pohyblivého prvomájového sprievodu by bola pohyblivá prvomájová tribúna. Proste - bola by na benzínový pohon. My by sme konštantne stáli ne mieste a tribúna by okolo nás prefrčala s celým ÚV KSS, KV KSS, OV KSS a predstaviteľmi Národného frontu (Zväzarm, SZM, Strana slovenskej obrody, Zväz žien atď...)... Len by sa tak za tribúnou zaprášilo. A šli by sme domov. Lenže vtedy ešte nebola demokracia. Náš návrh zmietli zo stola. Teraz by určite návrh vo vláde prešiel - ale zasa nebude prvomájový sprievod. Alebo bude? To boli časy! Chodili sme domov riadne "poščípaní". (Poščípaní = po záhorácky zdrúľaní, pozn.prekl.) Prepáčte drobné reminiscencie - ale ide Prvý máj, sviatok pracujúcich, a nikde nevidím žiadnu radosť, prípravy, výzdobu. Je smutné, že sa v tejto veci ozývam práve ja - nepracujúci. Ale ubezpečujem vás, že pracujúci mali a majú medzi nami - nepracujúcimi - veľa sympatizancov. Sympatizujem najmä s tými vyšeuvedenými pracujúcimi učiteľmi a lekármi, ktorí pracujú radostne na dve zmeny ako muly. Veď si aj žijú nad pomery! Každé ráno ich vidím na trhu: pomaranče, banány, reďkovky, cibuľka - to si učitelia a lekári v Rakúsku sotva môžu dovoliť. A pritom rána na trhu majú svoje čaro. Vtáctvo sa rozčvirikalo - ide prvý máj! Poznám dievčatá - nedajú si povedať. Budú chodiť i naďalej v minisukniach, vlniť sa, provokovať. Viem, je to sizyfovská námaha - podávať nové a nové návrhy na zvýšenie bezpečnosti dopravy, ale nemôžem sa zdržať. Som za to, aby vodiči trolejbusov nosili klapky na očiach. Také ako koníky za starých čias. Aby nemuseli bojovať s vôľou, aby im nechodil zrak po chodníkoch s voľne pobehujúcimi dievčatami...
Viem, že ani tento môj návrh neprejde - ale kvôli tomu, aby ste vedeli, po čom chodí rozum opozícii, som si dovolil...
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
---------------------------------------------------------------------
Komentáre