Šľak ma ide trafiť z nerestí
Z toho, že sme väčšinou samí nerestníci. Sú na svete aj restníci - a nie je ich málo. Čistotnosť, pravdovravnosť, skromnosť, zdržanlivosť, zmierlivosť, to sú všetko krásne resti, ale restníkov je málo. Zato nerestníkov celé zástupy! Taký restník stojí za plotom dievčenského gymnázia, chvíľu sa díva do školského dvora, na ktorom hrajú čučoriedky z III.A volejbal a potom vojde medzi ne, pochváli ich za dobrý volejbal a úprimne sa s nimi porozpráva o športe, prípadne živote. Takto sa správa restník.
Nerestník nie! Ten sa pozerá spoza plota čučoriedkam po nohách, nadvihuje sa na prsty, len aby im videl lepšie na kozy, je celý šťastný, že ho čučoriedky nevidia a on ich áno!
Restník s hrdo vztýčenou hlavou stojí v trolejbuse, má cviknutý lístok, číta noviny. Nerestník sa krčí v kúte. Nielenže nemá cviknutý lístok, vôbec nemá lístok! Holduje ešte aj tým najnižším nerestiam - jemu robí radosť jazdiť v masovokomunikačnodopravných prostriedkoch načierno.
Fuj! Môj starý otec vravieval: "Haňba, pľuť!"
Nerestník si nestrihá nechty, mľaská pri jedení a vie si dať na hlavu - len tak zo záľuby v neresti - aj pol téglika gelu, aby mal parádny účes. (Gel je inak fantaztický vynález. Vynašiel ho Jožo Geľ z Ďumbierskeho Podpolania, popisné číslo 426.) Restník si skromne vyleje na hlavu fľašu piva a drží mu to, ako keby si dával gel. Nemľaská, strihá si nechty, má skrátka iba samé reste. Sám Pán Boh vie, odkiaľ sa u nás nabralo toľko nerestníkov... Voľakedy ich toľko nebývalo. Alebo možno aj áno, ibaže neboli taký útoční. Nemali svoje porno časopisy, obchody s rôznymi nerestnými pomôckami, skrátka neresť nebola až tak v móde. Ja už len čakám, kedy sa pri našich cestách objavia MOTOneRESTY. Ale my, čo holdujeme restiam, budeme aj naďalej chodiť do MOTORESTOV. Stále si však kladiem otázku: Priznať kartu? Priznať, že aj ja mám svoje neresti? Som sama dobrota, milota, samá resť. Ale či vlastne nie je neresťou byť samá resť? Možno je väčšina čučoriedok čerta starého zvedavá na moje reste a naopak, chcela by sa bližšie zoznámiť s neresťami čerta starého! Lenže ak ja - starý čert (wie sagt man deutsch - einer alter guter teufel) nemám nijaké neresti, nemám u spomenutých čučoriedok nijaké šance? Počúvajte, moje milé čučoriedky! Urobme dohodu. Áno, som samá resť, nemám neresti, ale keby sme sa ocitli osamote alebo na samote, dokázal by som, keď už na tom tak veľmi trváte, nejakú tú neresť AKOŽE predviesť AKOŽE len na chvíľu a len osamote... Som rád, že súhlasíte. Verte, že neoľutujete! Mojou neresťou je písať dievčatám listy a ubezpečujem vás, že prudký písomný styk je jedna z tých najosvedčenejších nerestí na svete. Mal ju Seneca, Spinoza, a čosi mi vraví, že aj Lenin. Aspoň to dakde Nadežda Krupská utrúsila. Mimochodom, keď hovoríme o trúsení, po rusky sa povedia trenirky "trúsiky." (Raz prišiel Vladimír Iljič domov a prehľadával skriňu: "Kde moji sínnije trúsiky?" mrmlal si. Potom sa obrátil na svoju ženu, Nadeždu Konstantinovnu Krupskú a opýtal sa jej: "Byl zdes Pjotr Pavlyč?" Nadežda Konstantinovna odvetila: "Byl" "No vot!" utrúsil Iljič, "Maji trúsiky užé v muzéje V.I.Lénina!")
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre