Šľak ma ide trafiť zo včiel
Nie že by mi uleteli. Nie som včelár. Niežeby ma poštípali. Nebojím sa ich. Som so včelami odjakživa zadobre. Už ako prváčik som pochopil, že včelička musí byť usilovný a dobrý tvor, keď ju má pani učiteľka Pikulíková na pečiatke a dáva ju podaktorým prvákom k jedničke. Včelička s jedničkou bola naj-naj-najznámka a včelí med je naj-naj-najsladší a včelia kašička najzdravšia a propolis najúčinnejší.
Vždy som si myslel, že včely - podobne ako pavúky - prežijú aj atómovú vojnu a nikdy nemôžu byť choré. A tohto roku - nie po prvýkrát - boli vraj choré a budeme mať menej medu!
Med je fundament. Medom ráno naša rodina začína: štamprdlík, lyžička medu, káva, cesnak, cibuľa, kapusta, orechy. To je ten fundament. A fundament bez medu nebude kompletný. Ochorieme aj my. A z toho, že nám chorľavejú včely, obviňujem nás!
Šľak ma ide trafiť vlastne ani nie tak zo včiel, ale z ľudí. My sme všetkému na vine! Dengľavieme. Okolo nás dengľavie príroda, dengľavejú psy, býky, vtáky, vlky a dengľavejú aj včely. "A levegoben šok baciluš repul" hovorieva Labuda, pretože ho to naučil kamarát Bán Jánoš. "Vo vzduchu lieta veľa bacilov"
Sadajú aj na včely. Tie s nimi vyletia z úľa a včelín je raz-dva práceneschopný. Včelia kráľovná by najradšej zavolala doktora, ale včely doktorov nemajú. Majú iba trúdov. Okrem toho, všetko čo je v úli, je samo o sebe liečivé. Včeličky dostanú lieky a liečia sa. Najprv, keď ich napadne bacil, im nie je do reči. Ale postupne sa rozrozprávajú. Slovo rozrozprávajú je v tomto prípade nepresné. Rozchodia. Lebo včely sa dorozumievajú nohami. Pohybom nôh. Len si všimnite ako pozorne sledujú včely-nosnice včelu-priezvedníčku, ktorá priletela z priezvedov. Tancuje im komplikovaný tanec, ktorému zdanlivo nikto nemôže rozumieť. Ale včely - nosnice sa chvíľu na nohy dívajú a vedia, že im hovorí "2 a pol km od úľa, SSV smerom k lesu je na lúke záhon konvaliniek!"
Včely sú múdre, nezničiteľné - pokiaľ nezačne človek chemicky lietadlami posýpať lúky, pokiaľ nevedie cesta pre autá dva metre od včelína, pokiaľ proste človek so svojimi vynálezmi nevyčíňa! Človek si musí skromne uvedomiť, že nie včela je odkázaná naňho, ale on na včelu. Lebo včely ešte aj opeľujú kvetenstvo, rastlinstvo... Keď vyhynú včely, prestanú na našej planéte rásť kvety, možno aj karfiól či kaleráb, fazuľa... Ale ja som presvedčený o tom, že včely nevyhynú. Dám za ne ruku do ohňa!
O človeku to povedať nemôžem. Ľudstvo sa tak odprírodnilo, tak zdengľavelo, že také dengľavé ľudstvo môže pomaly kedykoľvek trafiť šľak!
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre