Môj posledný článok bol strašne naštvaný. Písala som, akí sú tu ľudia sprostí, zlí a zadubení. Teraz mám potrebu napísať presne opačne. Pretože pravda ja aj taká. Je tu veľmi veľa dobrých ľudí. Je tu veľa ľudí, ktorí neváhajú nečrieť do vlastného deravého vrecka, len aby pomohli niekomu, kto nemá žiadne vrecká. Títo ľudia mi takmer denne píšu. Takmer denne dostávam maily od obyčajných ľudí, ktorí sú ochotní ísť pomáhať zadarmo do sirotinca, od ľudí, ktorí namiesto toho, aby sa hnali za prachmi, zakladajú združenia na pomoc deťom a opusteným ľuďom. Píšu mi ľudia z organizácií, aby som prišla na workshop, do poroty, a mne sa do očí hrnú slzy šťastia, pretože mám pocit, že sa tí ľudia akosi množia. Akoby dorovnávali a balancovali v tejto krajine všetku tú stupiditu, ktorá na nás striehne z predvolebných bilbordov. Väčšinou síce ide o ľudí, ktorí sami majú málo, ale česť výnimkám. Oslovila ma organizácia, ktorá chce dať mojim detičkám do Nepálu do sirotinca 5 počítačov a k tomu niekoľko dobrovoľníkov, ktorí sa im budú asi pol roka venovať. Ďalší pán mi dal knihy v rómčine, o starostlivosti o malé bábätká, ktoré zanesiem do osady. A potom sú tu tí, ktorí mi stále píšu s tým, že nevedia ako, ale veľmi chcú pomôcť. Deťom, ľuďom, prírode, svetu. Neviem prečo si vybrali práve mňa, veď nie som žiadna organizácia, ale teší ma to a zároveň pozitívne zaväzuje. Jednoducho som celkovo dostala zrazu taký lepší pocit z tohoto sveta. Akoby to tá príroda sama pekne vyvažovala. Za 10 debilov dáva tejto krajine aspň desať anjelov. Áno, ešte stále je tu tá "hajzelbaba", čo mi vynadala na záchodoch v Tescu, keď som sa odvážila opýtať, či sú všetky záchody obsadené, ešte stále je tu ten odutý autobusár a babka zo zastávky, ktorá mi div nevynadala, že ju zakrývam dáždnikom, aby úplne nepremokla... sú tu a vždy tu budú. Ale to nám nedáva právo podobať sa im. Dáva nám to šancu zmeniť ich. A vďaka Bohu, že je tu na svete aj na Slovensku, toľko úžasných a dobrých ľudí.
Zdroj: .týždeň 31.5.2010
Komentáre