Mám rada kvety, ale nedávajte mi ich na starosť. Je dovolenkové obdobie a mama ma necháva s kvetmi v jej byte pomerne často. Úloha je jasná. Polievať ich v jej neprítomnosti. Pri mojom kočovnom živote som si od týchto kamarátov odvykla. Kvety si ti v tichosti žijú v byte a ja ne ne zabúdam. Inštrukcie sú jednoduché: tie muškáty vonku, čo sú na slnku, treba polievať každý večer. Ostatné každý tretí. Nuž si pekne počítam na prstoch dni, občas zabudnem, ale nie veľmi. A čo sa nestane? Kvety mrú. Svine. Keby ich bolo päť. Viete koľko má mama kvetov? 49!!! V trojizbovom byte na druhom poschodí. 49 kvetináčov. Niektoré čínske ruže už majú skôr stromový charakter, iné sú malé a ťahavé, potom pár úžitkových bazaliek a korenín. Potom je tu asi tak šesť váz, kde sú, ako sa nesprávne hovorí "živé kvety" (aj keď úplne jednoznačne ide o mŕtve). To je pozostatok divadelných predstavení a narodeninových osláv. Taká úspešná herečka musí mať doma aj 20 veľkých váz, aby po premiére mohla všetkým kvietkom dožičiť posmrtnú opateru. Ok. Takže som tu, je tu so mnou 49 kvetináčov a ja sa mám o ne starať. Po troch týždňoch a zhruba šiestich mŕtvolkách mi mama vraví, že sa nemám spoliehať len na inštrukcie, ale občas skúsiť prstom, či nie sú suché. Pozerám do zeme a modlím sa za duše kvietkov. A vtedy mi to došlo. Pozorujem mamu, ako sa nad nimi skláňa, venuje im svoj čas, svoju lásku... a rozpráva sa s nimi. To je ten fígeľ, s kvetmi sa treba rozprávať. Mama chodí s krhličkou po byte, obchádza svojich 49 kvetináčova z izieb počuť nežný hlas. "A čo ty? Bože, ako ti tu páli to slnko. Počkaj, posuniem ťa..." Ja mám podobný vzťah k plyšovým hračkám a k môjmu laptopu, ale tomu väčšinou nadávam. Aby toho nebolo málo, mamina známa, ktorá má krásny barak v Rakúsku, ma požiadala (keďže nikam nechodím a evidentne nemám okrem písania čo robiť), aby som sa jej tri týždne starala o kvety, lebo potrebuje ísť na dovolenku. A aj záhradu! Zavlažovať! Polieveť! Kropiť! V duchu som počítala kvetináče. Na mamu nemá, ale blíži sa k podobnému katastrofálnemu číslu. Tentoraz ich však pomenujem a budem sa s nimi rozprávať. Evidentne na tom niečo je!
Zdroj: .týždeň 2.8.2010
Komentáre