Keď som prvýkrát zaregistrovala pojem maskot, bolo to v prípade smädného mnícha. Potom som si maskotov začala viac všímať. Ako dieťa som si zaradila maskotov do kategórie ponižujúcich a trápnych elementov novej doby, ktorá prišla po osemdesiatom deviatom. Predtým som maskotov nevidela. Boli vôbec? Musela som vyrásť do dospievajúcej intelektuálky, čo každý deň vysedáva v Café Galéria, aby som pozorujúc Vendelínaa v červenej šiltovke a silných okuliaroch, pochopila, čo skutočne znamená slovo maskot. Že to nie sú len obrovské ružové zajace a plešatí mnísi, že to vlastne môže, respektíve musí byť skutočná osobnosť v skutočnom časopriestore. Vendelín bol asi blázon, často sedával na bare a len tak sa sám so sebou rozprával. Potom mi niekto povedal, že píše krásne básne. Rovnako som do kategórie skutočných a charizmatických maskotov zaradila nášho večne opitého suseda Karola. Možno si pamätáte "týpka", čo na zastávke pri starom rozhlase zvykol ožratý tancovať ľudovky ku koncu 90. rokov. To bol Karol. Kedysi tancoval v Sľuku, ale vyhodili ho. Pre chľast tuším. Zobral si za ženu úžasnú Rómku, Boženu, ktorá sa o neho starala. Niekedy tancoval celé hodiny. Raz sa obliekol do červených čipkovaných ženských šiat a za sebou ťahal náš starý zelený vysávač, ktorý sme v ten týždeň vyhodili k smetiaku. Karol ho ťahal hore Kozou ulicou, šnúru omotanú okolo krku. Totálny maskot Kozej ulice. Jeho žena Božena zatiaľ predávala v podchode snežienky. Za ňou často stával vychudnutý dedko v hrubých silných okuliaroch a sivom obleku, predával med a čítal noviny. Pamätáte si ho? Stál tam celé roky. Nikdy nič neponúkal a nevnucoval sa. On bol maskotom podchodu. A dnes, v Nepále, v rockovom klube, som zasa stretla Jimiho. Najlepšieho tanečníka. Asi 60-ročný Nepálec, ktorý vyzerá opitejší, ako je a tancuje tie najpsychedelickejšie tančeky na svete. Vo vlnenej čapici s nepálskou vlajkou a cigaretou v ústach. Vždy zabáva celú krčmu a vykrikuje záhadné heslá svojou bezchybnou angličtinou. Tancuje dosť podobne-nevypočítateľne-ako Karol. A pripomína mi všetkých tých, väčšinou už, žiaľ, mŕtvych maskotov, ktorých som kedy stretla. Tých skutočných maskotov.
Očami Doroty Nvotovej
04.11.2012 20:02:11
:)
Komentáre