Šľak ma ide trafiť z poradkýň
Poradkyne sú ešte vo väčšom počte na svete ako poradcovia. Poradkyne sú doslova všade. Ja sa už bojím otvoriť chladničku, skriňu alebo bankové konto. Minule som tak stál vo dvorane jednej banky (nebudem menovať, lebo nechcem porušiť bankové tajomstvo) - stojím vo dvorane banky, kde len oko dovidí, samí boháči s vkladnými knižkami v rukách, tichučko šuštia bankovky (šuštia novotou - veď ten šuchot máme ešte všetci v čerstvej pamäti) a váham, na aký spôsob si uložiť hotovosť, ktorú mám pripútanú v peňažnom páse na pupku. Kde sa vzala, tu sa vzala s nákupnou taškou ženička - poradkyňa: "Vkladáte? Vkladáte?" až som sa mykol. Vôbec som ju nevidel prichádzať.
"Rád by som, rád by som" "Nuž, tu je najlepšie na trojpercentný, ale ak vám môžem poradiť, využite výhernú vkladnú!“
"Myslíte?" pýtam sa jej celkom zbytočne, pretože na poradkyni s nákupnou taškou vidieť, že myslí.
"Alebo potom na heslo!" rozmýšľa nahlas poradkyňa.
"A vy ako ste si uložili?" položím otázku ja.
"A kdeže by som vzala peniaze?“ zasmeje sa ježibaba. To, že je ježibaba, som zistil pri pohľade na jej nákupnú tašku. Bola plná perníkov!
"Predajte perníky a otvorte si účet!" poradil som ja, ale - pretože nie som poradca - ježibaba pustila moje slová na hlucho.
"Dajte pokoj! Tie nesiem na chalúpku!" A to ju definitívne prezradilo. Ale sú aj poradkyne, ktoré majú iné občianske povolanie. Nie je všetko ježibaba, čo sa blyští!
Minule som kupoval fľašu vodky. Neviem, čo ma to posadlo - bol som rozhodnutý kúpiť si ju. Už-už začala majiteľka obchodu blokovať tovar do pokladne, keď ma dakto chytil za ruku. Poradkyňa! Zrelá päťdesiatročná medúza. Lebo čučoriedka to nebola - to by som si vymýšľal! Pozrela mi do očú a pokorne ticho hlesla: "Nerobte to! Dobre vám radím - nerobte to!"
Jej slová, ten príjemný hlas na mňa veľmi zapôsobil. Vrátil som fľašu vodky a pomaly vo mne zrelo rozhodnutie prestať piť. Veď sú aj užitočnejšie veci na svete, vravím si. Vzchop sa! Aj abstinenti sú ľudia!
Poviem vám úprimne - už-už ma tá medúza nalomila. Vyšli sme pred obchod do všedného dňa. Poradkyňa ma chytila za ruku a viedla ma o dva obchody ďalej: "Tu je tá istá vodka o dvadsať korún lacnejšia!" veľavýznamne na mňa žmurkla a vyparila sa.
A takých anjelských poradkýň človek stretne cez deň tucty. Niežeby to boli tuctové ženy - to nie. Sú to mysliteľky a vyznajú sa. Aj na diaľnici sa vyskytujú... Minule ma jedna stopla a ponúkla mi služby. Povedala doslova: "Nemáte záujem o moje služby" a tak pritom zagúľala očami, že som raz nevedel, na čom som.
"Radíte mi to?" vyhŕkol som, ako už chlapi zvyknú hŕkať a ona mi veľmi spôsobne a demokraticky nechala možnosť voľby: "Nechám to na vás. Nech je po vašom" Chcel som, aby bolo po mojom, len som sa - pre istotu, opýtal na predajnú cenu. Priznám sa, že potom nebolo po mojom ani po jej.
Videl som, ako po chvíli nastupovala poradkyňa do kamiónu. Aj kamionisti potrebujú poradiť. Dobrá rada nad zlato. Šľak ma ide trafiť z poradkýň. Nie a nie dosiahnuť, aby som si dal poradiť...
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-------------------------------------------------------------------
Komentáre