11.6.2003
Teraz som naozaj napätý. Tento text píšem v pražskom hoteli Ambassador. Vzrušujúce je, že prvý raz používam cudzí počítač. Sadím v hotelovej kancelárii z vonkoncom netuším či sa mi text podarí prepašovať do Domina. V tejto chvíli som si uvedomil, že prístroj má českú klávesnicu a nie všetky písmená sa nachádzajú tam, kde som zvyknutý. A chýba tu ô.
Už týždeň som v Prahe. Na festivale Šest z šedesátých, o ktorom som prednedávnom písal. V sobotu tridsiateho mája bol som spolu so Zdeňkom Svěrákom a Ladislavom Smoljakom hosťom v Ypsilonke. Krstili sme tam knižku, ktorá vyšla pri tejto príležitosti a je veľmi dobrá. Sú tam obsiahle rozhovory so Suchým, Vyskočilom, Schmidom, Svěrákom, Smoljakom, Šmočkom a so mnou. A fotografie, kompletná biografia, bibliografia, súpis všetkého možného, informácie. V druhej časti večera som mal premiéru. Prvý raz v živote som účinkoval v hre Járu Cimrmana. Presnejšie v úryvku z rozsiahlejšieho cyklu, aby som použil terminológiu L+S. Úryvok bol rozhovorom indiánskeho náčelníka (Svěrák), jeho dcéry (Smoljak) a jej nápadníka (ja). Išlo o vohľady. Ich čaro spočívalo v používaní indiánskych mien. Dievča sa volalo Ta, která přeskakuje přes oheň, až si spálí mokasíny. Nápadník, meno som zabudol, sa vystatuje množstvom byvolích koží, ktoré mu predal Ten, který krade.
Indiánske mená sú famózne. Mali by sa povinne používať v našom politickom živote. Napríklad: Včera prehovoril na mítingu Ten, čo nechce priznať majetok. Alebo: Schôdzu predsedníctva viedla Tá, čo sa vydala za Rusa. Zasadnutiu vlády predsedal Ten, čo ešte nevyhral maratón. Najrozšírenejšie by bolo indiánske meno Ten, čo bol v komunistickej strane, ale potom z nej vystúpil. Je trochu dlhé, ale výstižné. Aby sme si však neplietli jednotlivých politikov, museli by byť očíslovaní. Ten, čo bol v komunistickej strane, ale potom z nej vystúpil 1 až ... podľa potreby. Predseda parlamentu by oznamoval: "Proti návrhu hlasoval Ten, čo bol v komunistickej strane, ale potom z nej vystúpil 1,7,14, a 26. Za návrh 2 až 6, 8 až 13, 15 až 25. Ostatní sa zdržali." Na záver by prehovoril Ten, ktorého furt odvolávajú. Z uvedeného je jasné o aký návrh išlo. O pozmeňovací. Podal ho Ten, čo chce aby sme platili za lekára.
Vráťme sa do Prahy. V utorok popoludní to bolo trochu dojímavé a trochu komické. Autogramiáda. Podpisovali sme knihu Šest z šedesátých. Svěrák, Smoljak, Smoček, Suchý, Schmid, Štepka a ja. Jediný som nezačínal na S alebo Š. A ešte chýbali Satinský a Šlitr. Sedeli sme na Vinohradskej triede, na chodníku za dlhým stolom s bielym obrusom. Na stole misy s ovocím a pečivom. Hotová svadba. Len nebolo jasné, kto je ženích. Nevesta neprišla. "To by bolo fajn predstavenie," povedal som Schmidovi. Za stolom pár starých divadelných bardov, perá pripravené, ľudia kráčajú nevšímavo po chodníku, ani pohľadom sa neobtrú, vtom jeden zo starčekov stratí nervy a vykríkne na okoloidúceho: "Nechcete autogram? A okoloidúci by zašomral "Ak vám to urobí radosť..."
Sedeli sme za tým stolom a ja som pošepol Schmidovi "Keby nás teraz vyhodili do luftu, už by sa vlastne nič nestalo." "Jo, odpovedal, už je všechno udělaný. A potom dodal: "Ale přece jen by to bylo trochu brzo."
------------------------------------------------------------------
Bodka Milana Lasicu
19.07.2013 19:50:04
Komentáre