Pozor na stužkové
Predovšetkým mám dobrú, upokojujúcu správu: v detskom časopise Zornička vyšiel slovenský preklad pesnička Pes jitrničku sežral (Pes jaterničku zožral), takže si ju s deťmi pri táboráku konečne budeme môcť zaspievať tak, ako nám zobák narástol. Škoda, že sa toho nedožil Andrej Plávka. Mal tú pesničku veľmi rád. Sám pracujem na preklade Franta Rasú, hrál na basu staré krávě u ocasu... Ak všetko dobre dopadne, do Vianoc by som mal s prekladom byť hotový. V práci ma zdržujú maturantky, ktoré nielenže mi posielajú oznámenie o "stužkovaj", ale podaktoré rafinované si ma pozývajú ako garde. Garde je človek, ktorý sprevádza dievča zo slušnej rodiny na tanečný večierok. Sám s dievčaťom netancuje, len v prípade, že by mala zostať celý večer bez tanečníka. Priznám sa, že ma rodičia považujú za dobráka, ktorý sa do funkcie gardeho hodí, a s dôverou mi zverujú svoju maturantku na celú noc. Som veselý spoločník a na stužkovej vždy prispejem k dobrej nálade celej triedy. Minulý rok som robil garde istej Nórike. Videl som ju v ten večer prvý raz v živote. Dlhé stehná, červenovláska - utešená osemnásťročná čučoriedka. V triede vyhlásili dievčatá súťaž. Vyhrá ju tá, ktorej sa podarí získať za gardeho najpopulárnejšiu osobnosť. To by ste sa čudovali, kto všetko na tej stužkovej bol! Šance boli vyrovnané. Po stužkovej, na ktorej šla moja krásna Nórika z náruče do náruče a ja som viedol dlhé simultánne debaty s pedagógmi, som ju - ako garde - zaviezol domov. Som staré skúsené garde, a tak som ju odprevadil až do bytu jej rodičov. Zhromaždili sa okolo mňa v pyžamách a pozvali ma na pohárik do kuchyne. Utancovaná Nórika zmizla vo svojich komnatách. Rodičia mi veľmi ďakovali. "Vy ste taký dobrý človek" povedal Nórikin otec. "Sme takí šťastní, že beriete našu dcéru občas na chalupu do Krpáčova. Viema, že tam chodí slušná spoločnosť, a radi ju s vami na víkendy púšťame..." Matka ma hladkala po ruke a z vďačnosti mi naliala ešte jednu demänovku. Priznám sa - bol som dosť pomýlený. Ocitol som sa zrazu v čudnej hre. Nielenže som videl Nóriku dnes prvý raz v živote (garde si vybavila písomne), ale v Krpáčove žiadnu chalupu nemám. Ani len voľné víkendy nemám. Postaviť rodičov v pyžamách pred surovú skutočnosť? Pokaziť dievčaťu krásny večer? Na druhej strane - prijať špinavú hru peknej čučoriedky a klamať nevinných ľudí. Bol som v dileme. A v dileme som aj zostal. Mlčím. Keby som vynadal Nórike, zahatám si všetky cesty k jej dievčenstvu. Človek nikdy nevie, kedy prestane robiť garde a osud mu dožičí robiť amanta. Škoda by bolo neochutnať čučoriedku... Keby som povedal pravdu rodičom, že ich dcéru vôbec nepoznám, buď by mi neuverili, alebo by mi uverili a boli by sklamaní dcérou - prešibanou luhárkou, gardem - predobrým tĺkom a možno by ma všetci - rodičia aj dcéra - poriadne znenávideli. Keby nie, tak by mnou aspoň pohŕdali.
V tejto situácii sa teraz nachádza občan Slovenskej republiky. Robí garde predsedovi vlády, ktorý ide z náruče do náruče a napokon zmizne do svojich komnát. Počúva demarše rodičov a nechá ich v tom, že je všetko v poriadku a v Krpáčove sa nič nedeje. Občan nikdy nevie, kedy prestane robiť garde a osud mu dožičí robiť fabrikanta. Škoda by bolo neochutnať hojnosť. (Šlapka, Dzúr a mnohí iní začínali ako garde...) Sme v unikátnej situácii. Sme dobráci v dileme. Mysleli sme si, že sme v demokracii, a my sme zatiaľ v dileme! Priznať sa prezidentovi, že s jeho dcérou sa vôbec nepoznáme? A čo ak sa to dcéra dozvie a vynadá nám do impotentov. Dnešné dievčiská si pred ústa servítku nekladú. Pričom tá rafináda je v tom, že ona vidí staršiemu pánovi do žalúdka. Vie, že si chce nechať zadné dvierka - keby mu bola príležitostne povoľná. Dilema znie: ľudská dôstojnosť, alebo statočnosť? Lenže čo to vlastne je ľudská dôstojnosť a statočnosť v tomto storočí? Boli sme toľko ráz dôstojní a statoční v rôznych režimoch, že už ani poriadne nevieme, čo je dôstojnosť a statočnosť.
Úprimne som zvedavý, ako a kedy sa z tej dilemy dostaneme. Či sa priznáme, že sme s nimi nič nemali a nemáme, alebo si ponecháme zadné dvierka a budeme celý svet balamutiť, že chodíme cez víkendy s dievčatami do Krpáčova. Čo z toho máme?
Ja osobne mám najväčší strach z toho, aby Nórika neprišla do maléru. Budem sa musieť rozviesť (s EÚ a USA) a zobrať si krásnu neznámu, aby sa nikto nič nedozvedel. A budem platiť ako jurovatý.
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
------------------------------------------------------------
Komentáre