Autorom nasledujúcich myšlienok je Sully Prudhomme.
Ak sa neodvážime povedať: "Vždy ťa budem ľúbiť", nemilujeme, ale ak to povieme, ponúkame tým manželstvo.
Hľa, ako vyzerá manželstvo podľa zákonníkov: zákon vyhĺbi do života manželov dve rovnobežné priamky a povie im: "Kráčajte medzi týmito dvoma čiarami, môžete sa stretávať, ale zakazuje sa vám odtiaľto vyjsť."
Umelý zväzok muža a ženy na celý život je to najopovážlivejšie a najotrasnejšie, čo si možno predstaviť.
Možno ste už voľakedy viedli ihlu pomodou magnetu po liste papiera. Magnet si robí s poslušnou oceľou, čo sa mu zachce. Spojte ich, dokonalá nehybnosť. Ale keď ich oddelíte, nové otroctvo. Ženy poznajú toto tajomstvo. Môžete namietať, že môj príklad nie je najšťastnejší, lebo magnet a ihla sa spoja večným zväzkom, ktorý sa dá zlomiť iba silou. Odpoviem vám, že aj manželstvo je nerozlučným putom. Môj príklad je dobrý, lebo ak sa aj magnet spojí s ihlou, nebráni mu to, aby k sebe nepritiahol inú a zľahostajnel k predošlej. A to je obraz mnohých manželstiev.
Toho, koho máme radi priateľskou láskou, si želáme vidieť šťastného. Koho milujeme láskou mileneckou, by sme chceli vidieť v ťažkostiach, aby sme ho z nich mohli dostať. Šťastie druhého nás teší len vtedy, ak sme jeho pôvodcami.
V láske je egoizmus, v priateľstve ho niet. Láska požičiava, priateľstvo dáva.
Zriedkavo si obľúbime muža, ktorý nás nenávidí; ale často prenasledujeme ženu, ktorá nám uniká. Usudzujeme azda podľa toho, že by bola láska nezaujatejšia ako priateľstvo? Nie. Priateľstvo musá byť vzájomné, aby mohlo rásť, kým láska vzájomnosťou skôr vyhasína. Zdá sa, že radosti obojstrannej lásky sú nekonečné, ale ak ich onedlho navystrieda priateľstvo, zvyčajne ich zamení ľahostajnosť, ba častejšie odpor. Veľa ráz som si sadal za stôl s veľkou chuťou, že všetko pojem, ale o zákusok som už nakoniec nestál.
Takmer by som uveril, že priateľstvo je tajná spriaznenosť medzi podstatami dvoch duší, lebo mám priateľsky rád ľudí, ktorí zmýšľajú inak ako ja. Duša tak prudko oživuje hmotu a dá jej taký výraz, že lásku nemôžeme nazvať čírou telesnou príťažlivosťou.
Priateľstvo spôsobuje, že milujeme život, láska, že chceme okúsiť smrť.
Láska nás rozvráti, priateľstvo znova postaví na nohy.
Láska je väčšia ako priateľstvo, lebo ho vie nahradiť; ale priateľstvo stojí vyžšie ako láska, lebo ním sa môžeme utešiť, keď láska pominie.
Milenci žiadajú jeden od druhého šťastie, priatelia si ho dávajú.
Priateľstvo je samo osebe šťastím, láska si naň nárokuje.
Láska je vždy náročná, priateľstvo vždy nezištné.
Priateľstvo samo je dokonalou vecou.
Aj vzťahy, v ktorých je len málo nežnosti, dlhodobým zvykom nadobúdajú zdanie hlbokej a pevnej dôvernosti. Pri žene, ktorá nás ľúbi len krátko, sú takéto putá sokom, ktorý nás zbavuje dôvery. Rovnako je to aj v priateľstve. Cítime, že nová náklonnosť sa ešte neodlišuje od rozmaru. Kým staré lásky sú ako rastliny, ktorým zima ponechá vždy aspoň korienok.
Cítim hlboké priateľstvo k ľuďom, ktorých by som dnes nemohol mať rád, keby som ich nebol poznal od detstva. Aj podľa toho vidím, ako zvyk vplýva na naše náklonnosi. Nie je to preto, že človek je vo svojej podstate dobrý?
Nepoznám nič príjemnejšie na svete ako rozhovor s priateľom o smutných veciach.
Ozajstná náklonnosť v nás vzvoláva nepremožiteľnú silu voči úderom osudu a je istým druhom pohŕdania blahobytom.
Stačí, ak sa dvaja priatelia podobajú srdcom, v ostatnom sa môžu líšiť.
Komentáre