Milá bedač, drahá robotná pospolitosť!
Som jednoduchý boháč, ale veľmi citlivý človek. Sú chvíle, keď ma premôžu city a - poviem otvorene - siahnem po šeku. Oželiem miliónik - dva a obleje ma pocit šťastia. Aj zdravie mi slúži, chutí mi jesť, som šťastný aj po tejto stránke. Nie som študovaný boháč, ale viem, čo je sociálne cítenie. Sú to tie chvíle, keď ma premôže cit. Aj minule sa mi zažiadalo byť namäkko. Vošiel som do sobášnej siene pogratulovať biednym mladomanželom. Predstaviteľ štátu, sobášny obradník so šerpou, sa prihováral ženíchovi a neveste. Príhovor čítal z dosák na spisy a zrejme je to text jednotný pre všetky sobášne siene pri obecných úradoch. Očakával som, že z jeho slov budem namäkko - ale duša mi stvrdla! Hneď prvé slová zneli: "Je všeobecne rozšírený názor, že bohatí ľudia nie sú šťastní..." Otca mu naháňam, ja jeho škoricu, prečo hlásajú mladým takéto bludy? Boháči sú vo všeobecnosti veľmi šťstní ľudia. Názor, že sú nešťastní, nielenže nie je rozšírený, ale ani nejestvuje! Každý vzdychá: "Mať tak peniaze! Iné mi ku šťastiu nechýba...!" Tie časy sú už dávno za nami, keď sme okolo seba počuli hlúpe reči o tom, že "peniaze nie sú všetko, hlavná vec, že sme zdraví...!" Ako vravím, duša mi stvrdla pri počúvaní tej bedačskej propagandy z úst štátneho úradníka. Zrejme ho dakto z chudobných podplatil, aby šíril o boháčoch nepravdy! Inak si to neviem predstaviť!
Veď si zoberte len takú plesovú sezónu. Koľko šťastia prežívame my, bohatí ľudia, priamo na plesoch... Studené misy, čašníci, šampanské, tanec do rána... A pritom - treba podotknúť - neštítime sa zobrať na ples aj zástupcov bedače. Nech vidia, ako žijeme, akí sme šťastní...! Ako citlivý človek občas vycítim v priestoroch plesu aj chudobného človeka. Sú na nerozoznanie od nás. Milí, skromní, len keď im šepnete, že fľaša šampanského je za 2 500 korún, treba ich vodou pofŕkať, v niektorých prípadoch aj z mdlôb kriesiť. Netvrdím, že nie sú medzi nami výnimky. Aj medzi boháčmi sa nájdu nešťastní ľudia. Väčšinou sú nešťastní vlastnou vinou. Poznám generálneho riaditeľa, ktorý si vzal na ples celkom nové lakové topánky a spôsobili mu pľuzgiere. Bol veľmi nešťastný. Stále sa pod stolom musel vyzúvať a mal celkom po nálade. Nuž, ale nič sa nedá robiť, začali sme žiť v prosperite a prosperita má aj svoje boľavé stránky...
Milá bedač, drahá robotná pospolitosť! Chcem ťa ubezpečiť, že sme ti v plesovej sezóne - my boháči - naporúdzi. Aby si nemala žiadne starosti s miliónmi a mohla si sa slobodne venovať životu v biede, rozhodli sme sa - my, noví boháči - milióny v pote tváre utrácať. Nemáš nám čo závidieť, milá bedač. Plesová sezóna je v plnom prúde. Vyžaduje si celého boháča! My nemáme voľné soboty, nedele... my sme v jednom kole! Dotancuješ, a už sa musíš napchávať šunkou, kaviárom, krabím šalátom a všetkými tými nezmyslami ktoré patria k bohatstvu. Potom znovu do tanca, predpoludním sauna, bazén, driemoty a znovu na ples... Tak to ide stále dokola. Ale ja sa nesťažujem! Som šťastný, že sa môžem obetovať pre dobro celku. Chudobní ľudia si len ťažko vedia predstaviť, čo je to za kolotoč. Ale občas pomôžu, priložia ruku k dielu. Minule mi nadránom doviezol z plesu domov istý chudobný človek moju zdrúľanú ženu. Len tak - z dobrej vôle - ju vteperil do taxíka, oprel ju o dvere a zazvonil. Reku, biedny človek, zapýtajte si za ten taxík! Podľa toho, koľko si zapýtal, zisťujem, že u nás bedač dvíha hlavu. Nám boháčom nezostáva nič iné, ako byť v strehu. Musíme chudobným pomáhať, aby nemohli zbohatnúť. Mnohí nevedia pochopiť, že je to pre ich dobro. Čo sa nasedíme vo všedný deň u krajčírov, kaderníkov - vyžaduje to silný charakter, pevnú vôľu a dobré nervy. Taký lekár, učiteľ, zájde si do obchodu, kúpi si dva rožky, mlieko a má po starosti s peniazmi. Ak mu ešte nejaké zostanú, prikúpi si paradajku alebo papriku. A ja - drobný slovenský miltimilionár - aby som sa hrabal celé predpoludnie v katalógu áut na rok 1996 a hľadal si vhodnú značku. Nie je nám čo závidieť! Našťastie v parlamente vám robotníci idú poruke, starajú sa všemožne o to, aby ste - milá bedač, drahá robotná pospolitosť - nezbohatli. Môžete si žiť bezstarostne spolu s inteligenciou a my už vám dáko od tých miliónov, ktoré ste nám vo svojej prefíkanosti prenechali, pomôžeme. Tak nám Pánboh pomáhaj!
S boháčskym pozdravom
Július Satinský
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
-------------------------------------------------------------
Komentáre