Šľak ma ide trafiť z pípania
Nie z pípania telefónu, digitálnych hodiniek alebo pípania časového znamenia v rádiu. Šľak ma ide trafiť z prekvapenia, keď idem vo februári ešte za tmy o šiestej ráno na nákupy do samoobsluhy a z náprotivného stromu, ktorý zatiaľ človek nevyťal, pípne škorec alebo drozd! Sú to prvé nesmelé pípania tohoročnej jari.
Vrany to byť nemôžu. Tie nepípajú, krákajú. Krákanie ma nevie šokovať. Na krákanie je vo februári za tmavého rána človek zvyknutý.
Vrana či havran si zakráka "Never more, never more!" a sneh padá ďalej. To je normálne. Ale to pípanie drozda či škorca - z toho ma ide trafiť šľak! Nie zo zlosti, z prekvapenia. Kde sa v tom drozdovi berie ten optimizmus? Čo je to za nápad začať zdraviť jar každý rok už vo februári na tom jedinom strome?
Môžem vám oznámiť, že pre mňa to vtáčie pípanie znamená veľkú spruhu! Nádej, dôkaz, že sa vtáky na našu ulicu nevykašľali a idú tu hniezdiť. Lebo sú všelijaké novoty: nový štát, nová legislatíva, nové vynálezy, pudingy, zmrazené sójové fašírky za 24 slovenských korún - ale hniezdiť sa hniezdi ďalej. Jar klope na dvere, treba sedieť na vajciach a čakať... Na tom jedinom strome, čo na našej ulici zostal. Banky už sú tu tri, mäsiarstvá štyri, politických strán na našej ulici je neúrekom, strom zostal len jeden... Ale drozdom, škorcom, vrabcom a všetkým ostatným (Taliani hovoria é tutti quanti!) je to jedno. Ony hniezdia. Hniezdiť sa dá aj bez stavebného povolenia, hniezdiť sa dá bez daňového priznania, pretože hniezdiť sa musí! Hniezdenie si organizuje sama Príroda a tej to môže byť ukradnuté, či sú tu Napoleonovi vojaci, Brežnevovi chlapci alebo maďarskí husári... Príroda - pokiaľ má strom - tak ho zahniezdi. Horšie bude, keď na našej ulici nebude strom. Ale ten jeden strom pre drozdy, škorce, vrabce, lastovičky - é tutti quanti - hádam my, Zelení, vybojujeme!
Nevychádzam z údivu, ako zanovito sa každý rok na našej ulici vtáky - ešte za tmy - ozvú, ako pípajú. Lebo napodobňovať pípanie digitálom, rozhlasovým znamením síce dokážeme, ale mať dobrý pocit z tých umelých pípačiek nedokážeme! Dobrý pocit vo mne vzbudzujú dobráci v korune nášho stromu. Viem o vás, milí drozdi, viem, že sa nedáte ukrákať vranami, uhúkať sovami, ukecať ľuďmi a budete tu vždy. Vždy, keď je ešte tma, jar ďaleko a tíško padá ten odporný mestský sneh. Pretože v tej tme znamená vaše pípanie nádej.
Šľak ma ide trafiť z pravého vtáčieho pípania. Šľak zo šťastia a pohody, že vtáky aj tohto roku našli ten jediný strom na našej ulici...
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-------------------------------------------------------------------
Komentáre