"Zlomená platnička?" pýta sa ma udivene môj bývalý jogín. Bývalý, lebo jogu už cvičiť nemôžem. Pozerám na neho až previnilo - budeme ešte kamaráti? A čo moje ranné prechádzky po pláži? Nikdy sa mi nepodarí vstať ráno o deviatej, pokiaľ nebudem mať konkrétnu aktivitu na práci. Vstávať na jogu, prejsť pozdĺž celej pláže v rannom svetle, keď sa ešte poludňajší indický princ nesnaží roztopiť môj mozog na kašu bez závitov, pozorovať skákajúce delfíny... rána sú v Goa obzvlášť čarovné. Akurát nedokážem vstať z postele, aby som ich zažila. A moja ranná joga, môj motorček, už viac nebude. "Je na to nejaké riešenie?" pýtam sa jogína, vediac, že on má odpoveď na všetko, ale nedávajúc žiadnu šancu tomu, čo povie. Nikto nič nevie. Žiadna medicína nefunguje. Prosto mám zlomenú platničku a môžem byť rada, že môžem chodiť a sedieť a dokonca aj trekovať. Ostatné pohyby mám navždy zakázané. "Samozrejme, že je riešenie. Kedy si sa narodila?" pýta sa a otvára zvláštnu knihu. Poviem mu dátum narodenia a on mi s úplnou samozrejmosťou odvetí: "Musíš každý utorok kŕmiť opice." Ticho. Čakala som hocičo, ale nie toto. Pomaly mi cez kŕčovito zavreté pery začne prenikať vzduch, potom aj cez nozdry a nakoniec už tú otrockú vážnosť nevydržím. Vybuchnem do smiechu. "Kŕmiť opice?". Guru sa chápavo pousmeje a dodá: "Patríš pod planétu Matrs a tú má na starosti opičí boh Hannumam, ktorý sa narodil v utorok." Potom má pocit, že povedal čo mal a hľadí ďalej do knihy. "A ešte mudíš niekde zohnať 5 tehiel a zakopať ich dakde na tajné miesto." No fasa. Päť tehiel? Prečo 5? Prečo tehiel? Prečo na tajné miesto? Toto je choroba našej doby a našej civilizácie. Večné otázky. Viem to, a preto ich nahlas nekladiem. Odchádzam, ako vždy, s úsmevom. Mám tajnú misiu. Nikto jej nerozumie, ani ja (a pri troche cynizmu ani môj jogín), ale cítim sa dôležito a rozmýšľam, kde mám ísť hľadať opice. Pri moste väčšinou bývajú a potom ešte hore trocha na sever pri pevnosti. Ono je aj tak sranda, že človek vlastne ami tomu neverí, ani nie je hinduista, a je to aj pri všetkej sympatii voči východným filozofiám úplná kravina, ale aj tak si od tety pri ceste kúpi banány za 10 rupií, keby náhodou stretol v utorok opice.
---------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 16.1.2011
Očami Doroty Nvotovej
29.08.2012 20:13:30
:)
Komentáre