Šľak ma ide trafiť z umenia odísť
Šľak ma ide trafiť z toho, že neovládam umenie odísť. Všetci vravia, že umenie odísť je užitočné a prepotrebné a že ho treba ovládať. Ja neviem ako ostatní starigáni, strigôni, čarodejníci a šamani - ale ja to umenie odísť neviem ovládnuť! Prosím? Jaj, vy sa pýtate, že odkiaľ odísť? Nuž - odísť z mladosti. Sú takí, ktorým to nerobí problémy. To sú ľudia, ktorí sa už starí narodia. Strašne si na seba dávajú pozor, od detstva sledujú, či nemajú nadváhu, či sa racionálne stravujú. Dávajú si pozor, aby nerozprávali škaredo, aby čítali, čo sa má čítať, pozerali na to, na čo sa má pozerať a všemožne robili radosť dospelým - ktorým patrí svet.
A na druhej strane sme my - veční chlapci, ktorí ešte aj po päťdesiatke nevieme vycúvať alebo sa katapultovať z mladosti. Enfant terribles tohto sveta. Päťdesiatroční pubertiaci, ktorí majú občas túlavé topánky, neustále sledujú výskyt čučoriedok v prírode a nevedia sa usadiť, ako sa na päťdesiatročných starých chrenov patrí. Furt nás niečo ťahá z domu, furt máme dojem, že na diskotékach nevzbudíme pozornosť, furt chceme vidieť svitanie (Aurora musis amica, hovorili starí Rimania - Zora je priateľkou múz) furt neovládame umenie odísť...
A predsa som hlboko presvedčený o tom, že nie dospelým, ktorým sa podarilo odísť z mladosti a zháňajú krúžky na záclony, Zelko a potvrdenia o tom, že boli alebo neboli v Povstaní (podľa toho, čo je výhodnejšie) - ale nám, večným chlapcom, ktorí nič nezháňajú, len sa okolo seba s otvorenými očami dívajú - patrí svet!
Je to voči tým, čo sa dokázali zbaviť mladosti a sú dospelí, nespravodlivé, ale je to tak. Aj keby som ovládal umenie odísť - tváril by som sa naďalej, že ho neovládam. Napriek vráskam, brušisku, plešine, blbnutiu, kôrnateniu tepien, cirhóze pečene ako aj všeobecne vysmievanej skleróze - napriek všetkým kuvikom som presvedčený o tom, že s ovládnutím umenia odísť z mladosti sa netreba ponáhľať.
O ženách nehovorím! Tie by mali trénovať UMENIE ODÍSŤ. Nohavicový kostým, minisukne, vrkôčiky by si päťdesiatročné medúzy mohli odpustiť. Ženy sú na starobu priamo stavané: až v starobe sa im dostavuje rozum, logické myslenie a opúšťa ich hystéria. Práve preto by mali mať ženy volebné právo až po sedemdesiatke. Ale ja ako mladý päťdesiatročný chalan sa do žien nechcem starať. Mňa zaujímajú čučoriedky. Do medúz sa starieť nejdem, pretože medúzam sa nerozumiem. Ale závidím im že umenie odísť do staroby ovládajú. Lebo nič nie je trápnejšie ako keď sa sedemdesiatnik v bermudách zvŕta na diskotéke v divokom rytme. Nuž ale - keď neovláda umenie odísť - čo iného mu zostáva? Len tá lambáda.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-------------------------------------------------------------------
Komentáre