Rozbabrať a nechať tak?
Čitatelia donchuanského zamerania, prelietavci a ľachtikári už podľa nadpisu vedia, o čom bude reč. Nič tak nevie partnerku v intímnom styku naštvať, ako keď ju rozbabrete a necháte tak. Celé stáda rozjarených dievčat čakajú od vás, že im vyjdete v ústrety, že priložíte - trebárs aj ruku - k dielu. Podaktoré sú aj dvojdielne a lomcujú nimi také vášne, ktoré by snáď pravdivo mohol opísať len Dostojevskij alebo Pišťanek. Mne môžete veriť, dlhé roky sa venujem jarnému upratovaniu. Ale nechajme inotaje a hovorme spolu ako priatelia do telefónu - rovno k veci: všeličo vám ženy v živote odpustia. Sem-tam tolerujú, keď sa nepoumývate mydlom, daktoré prepáčia, aj keď vám páchne z papule trúnok... Len jedno neprepáčia: Keď ich rozbabrete a necháte tak! Dlho mi trvalo, kým som prišiel na to, prečo ma podaktoré súdružky za komunizmu politicky perzekvovali. V istej intímnej chvíli som ich rozbabaral a nechal tak. Kto mohol tušiť, že dievčisko z kamarátovho bytu, ktoré som rozbabral na párty nadránom - sa dostane do funkcie? Je síce pravda, že tým som sa dostal do disentu ako po masle, ale byť v disente nebolo med lízať... Veď to poznáte. Väčšina z vás v disente bola. Nuž ale odkiaľ mal vedieť chlapec zo slušnej buržoáznej rodiny, že súdružky sú také zažiadané? Podaktoré ochladli, podaktoré sú vraj zažiadané dodnes. Rozbabrali sme ich a nechali tak. To sa nerobí! Čo už je to za promiskuita? To sa nezarátava. Načaté dielo treba dokončiť, aj keby debaty okolo boli akékoľvek zaujímavé! Aj keby ešte vo fľaši bolo dosť frndžalice - rozbabrané čučoriedky treba domilovať do víťazného konca. To bolo rečičiek, keď ste ju lákali do kamarátovho bytu: "Póď, póď, budem sa venovať len tebe a nijakej inej, nemôžem bez teba žiť, túžim po tebe... Póď na gauč, drahá..." A keď sa ten gauč v kamarátovom byte uvoľní, všetci odišli, dievča je na gauči - rozbabrané dobiela ako kachle - a vy? Môžete sa hanbiť, donchuani! Debatujete v kuchyni s kamarátmi o vývoji situácie v komunistickom bloku. Alebo ste nebodaj v kuchyni oprášili Kirkegaarda, Schopenhauera, aby ich mole nezožrali? Hanbite sa, intelektuáki! Rozbabrete čučoriedku s obrovskými prsami a prudkou žiadzou po prítulnosti, a necháte ju so skleným zrakom rozbabranú na gauči ako dáky vecheť... Veď na to doplatíte! Rozbabrané ženy nezabúdajú. Šup-šup, a dajú prednosť takému, ktorý ich celé od hlavy po päty poriadne dobabre. Darmo budete pod okny nariekať, že je vám neverná. Keď ste ju rozbabrali, mali ste ju aj dobabrať! Teraz je neskoro plakať. Umožnili ste rôznym ľahtikárskym niktošom, aby sa jej - chuderky rozbabranej - zmocnili a dobabrali ju. Čo sa tak dívate do tých novín, donchuani. Ako keby sa vás to netýkalo! Hovorím o demokracii. Rozbabrali sme ju a teraz ju - necháme tak? Boha vášho intelektuálskeho, len si spočítajte, koľkokrát ste ju nechali rozbabranú na gauči - raz z apatie, inokedy z letargie, alegrie na funkcie, alebo ste museli ísť s rodinou na chalupu... Veď tá Demokracia je normálna, všetkými žiadzami zažiadaná ženská! Stáročia s ňou obcujú ešte aj studení Švajčiari, Nóri, Dáni, Kanaďania... Všetci donchuani pochopili, že ju nemožno nechať rozbabranú, že ju musia poriadne pomilovať, vyspať sa s ňou, aj ráno sa pohrať s Demokraciou! Venovať sa jej túžbam dokonca aj za bieleho dňa! Nedopustiť, aby ju takú rozbabranú začali hladkať po celom tele ľahtikárski niktoši... (Napísal by som priamo KUREVNÍCI, ale až také veľké zviera nie som, aby som trúsil bonmoty.)
Tak ešte raz, drahí donchuani: ak sme už raz Demokraciu rozbabrali, nemôžeme ju nechať tak! Potomkovia budú nami pohŕdať. Aj tí, čo sú už narobení, aj tí, ktorých ešte narobíme. Ale čo už narobíme, keď nevieme, čo narobiť s Demokraciou? Tu ju máme pod nosom! Nie v kamarátovom byte - priamo u nás doma ju máme rozbabranú dobiela ako horúce kachle. A teraz by sme ju mali nechať tak? Nikdy v živote by nám to neodpustila. Odovzdala by sa prvému Terorovi, ktorý by šiel okolo. (A Teror chodí okolo, už som ho videl prejsť popod okná. Ale možno sa mi to len zdalo...)
Vezmite rozum do hrsti, donchuani! Rozbabrať a nechať tak - to dokáže každý polochlap. Ale my, bohajehokrista, slovenskí intelektuáli, do piče, kurva... - Chlapi, dávajme si pozor, aby nás tá rozbabraná Demokracia nekopla do gúľ...!
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
Komentáre