Keby som si fakt mala vybrať jedno-jediné zviera, asi by to bol jak. Najkrajšie sú tie z Tibetu - vyzdobené rolničkami, zvoncami, koberčekmi korálikmi a výšivkami. Kráčajú pevne a pravidelne, naložené ťažkým nákladom - vreciami s čínskymi nápismi v ktorých tkvie všetok čínsky šmejd. Lacné tenisky, umelohmotné ponožky, zimné bundy a pár lacných kobercov. Podarilo sa mi pár ich v živote pohladkať - ale ešte sa mi nikdy nesplnil sen - potuľkať jaka za dlhých chladných večerov na ubytovni - jaky sú totiž bojazlivé a ľudí si k sebe veľmi nepustia. A keď sa pozriem, ako miestni do nich hádžu kamene (čo je vlastne spôsob poháňania, namiesto bičíka alebo palice) a ako malé deti naháňajú malé jačíky po roli a vystrašia ich na smrť, ani sa jakom nečudujem. Nevidela som ešte, aby ich niekto tuľkal. A pritom na nič iné pohľad na ne ani neláka. Keď ide okolo karavána jakov, vždy všetci zastanú a s úžasom hľadia. Aj tí najcynickejší salámisti - lebo jak, to je sila. Podobná, ale bez tej majestátnosti, je horská koza changra. Tak ako jak je himalájska kravička, chyngra je chlpatá himalájska kozička. Pasie sa hlavne v oblasti Annapurny - tu pri Evereste je ich málo. Je veľmi nízka a má dlhé rovné chlpy, väčšinou rozdelené v strede chrbta a pekne na cestičku, ako keby ju niekto učesal. Aj tie by som potuľkala, ale hneď ako sa priblížim, rozbehnú sa hore prudkou stráňou a neprekážajú im ani tŕnisté kríky - cez ich kožušinku máločo prenikne. Potom tu ešte máme divé zvieratká - himalájsky tahr je kráľom v oblasti Everestu. Je to niečo ako kamzík, ale opäť - veľmi chlpatý. Treba mať naňho šťastie, asi podobne, ako u nás v Tatrách na nášho kamzíka, ale keď ho človek zbadá, tiež sa nedá necítiť to vzrušenie z jeho vznešenosti. Pri Annapurne zasa kraľuje medzi divými kopytníkmi zviera zvané blue sheep. Paradoxom je, že to nie je ani modrá, ani ovca. Skôr to pripomína takú kozu, možno kedysi dávno zmiešanú s nejakou srnkou. Samce majú krásne zatočené rohy. To, čo je však najväčšia paráda, videlo len pár ľudí na tejto planéte - snežný leopard. Motám sa tu hore-dolu už tri roky, ale ešte sa mi to nepodarilo - a dodnes som v to ani nedúfala. Prečo by taký ojedinelý a hanblivý tvor vôbec išiel na turistický chodník?
Zdroj: .týždeň 13.12.2010
Komentáre