Klavír a recitácia
Mňa odjakživa na Angličanoch fascinovalo, že chlapčiská z vyžších kruhov si popri základnom vzdelaní a športe našli čas na úplne zbytočné vylomeniny, napríklad hrali perfektne na klavír alebo vám vedeli z ničoho nič recitovať Shakespearove sonety, ba celé monológy z jeho hier! Tieto veľkopanské vylomeniny patrili v Anglicku automaticky k bontónu. Preto som obdivoval niektorých priateľov tu u nás, ktorí tie anglické vylomeniny prebrali celkom nenápadne od Angličanov do nášho regiónu. Profesor Peter Karvaš, excelantný slovenský dramatik, si podchvíľou sadol ku klavíru a perfektne vyšil nejakú džezovú skladbu, len tak pre passant, že išiel okolo klavíra. Malo to úroveň, všetci pookriali! Taký je aj Pepo Abrhám, známy český herec, ktorého starý otec bol Slovák Holý a napísal veselohru Kubo. Prvý ročník herectva študoval tu u nás v Bratislave. V našej školskej budove na Štúrovej ulici bolo plno klavírov, pretože tí, ktorí chodili na hudobnú fakultu, mali klavír povinný. Ale činoherec Abrhám bol svojím založením anglický džentlmen: keď si sadol ku klavíru, všetci sme žasli. Mal 18-19 rokov a klavír mal v malíčku! Chlapčiská, svojím naturelom anglickí džentlmeni, ma fascinujú doteraz. Najmä takí, ktorí vôbec nepatria do umeleckej brandže a vedia naspamäť celé Shakespearove monológy! Jestvuje lodník na Dunaji, plaví sa po trase Viedeň - Bratislava - Budapešť - Belehrad. Celý život na vlečnej lodi. Nie je ani kapitán, ani kormidelník. Čiže počas plavby má dosť času. Učí sa Shakespeara v angličtine, Za tie roky, čo sa plaví, vám len tak spakruky zadeklamuje Shylocka z Kupca benátskeho, Hamleta, Mercuccia z Romea a Júlie - onemel som od údivu a najradšej by som ho vybozkával (keby som nebol výhradne na čučoriedky). Obyčajný slovenský lodník a recituje Shakespeara v origináli! Vždy som si myslel, že takéto vylomeniny páchajú len anglický džemtlmeni, ale život ma naučil nečudovať sa, ak naďabím na bezchybných džentlmenov na našom vidieku. V Rudohorí, pod Klenovským Veprom som bol hosťom u baču. Volal sa priezviskom Láska. Už to bola prvá nádherná vylomenina. Niežeby vedel Shakespeara v angličtine, to nie. To by u slovenského baču nebolo štýlové. Ale našich štúrovských básnikov ovládal všetkých! Nikdy na to nezabudnem: zapadalo slniečko, sedeli sme pred kolibou, ovce spokojne bľačali a z maďarského tranzistorového rádia, ku ktorému mal gumičkou od zaváraniny pripnuté batérie, sme si vypočuli správy (akurát Rusi vypustili do vesmíru prvého kozmonauta Gagarina). Po správach bolo na grúni pred kolibou chvíľu ticho a zrazu bača priezviskom Láska vstal, roztiahol ruky a hromovým hlasom zvolal smerom na Tisovec: "Nehaňte ľud môj, že ľud môj je plachý..." Kam by sa hrabali Záborský, Valach, daj mu pánboh večnú slávu, či Chudík doposiaľ nažive, proti bačovi Láskovi. Pridal Chalupkovo Mor ho! Kompletne naspamäť! A čo ma zvlášť fascinovalo, Ivana Kraska Nox et solitudo: "Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli, od hory, od lesa dač plače kvíli..." !!! Mňa odjakživa fascinovalo, že anglické chlapčiská si pestovali rôzne vylomeniny - hru na klavíri, recitáciu. Ale obyčajný slovenský lodník či bača spod Klenovského Vepra sa venujú džentlmenským vylomeninám tiež, to ma vzpružilo a dodalo sebavedomia. Chlapčiská, hor sa ku klavírom! Ony sú predsa žitia väčší zdroj!
Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2), IKAR 2003
--------------------------------------------------------------
Komentáre