Vravia o nich, že sú hlúpe a že vedia rozprávať len o kravinách. Že sa nevedia baviť o inom, ako o handrách, účesoch a manikúre. Že nevedia nič o svete a jeho problémoch, a žijú mimo reality. Nemám ten pocit. Prišla som do styku s modelkami iba trikrát, ale ani raz som ten pocit nemala. Teda určite nie väčšinovo. Prvýkrát som mala 15 a robila som tú najpodradnejšiu možnú prácu pre modelky - modelku na účesy. Stretla som úžasné baby, ktoré mali ďaleko od spomínaných typov. Druhýkrát ma oslovila česká návrhárka Klára Nademlýnska a predvádzali sme jej modely a topánky Nike. Úžasní ľudia a nálada. Tretíkrát som si k nim pričuchla včera, keď som predvádzala model Borisa Hanečku, ktorý oslovil viacero herečiek a modeliek. Mala som sa prejsť po móle pred Euroveou na obrích opätkoch a strašne som sa bála, že sa tam prosto vykotím, kým profesionálne modelky sa niesli ako pávice. Vznešene a ľahko. Modelky nie sú blbé. Nie všeobecne, nie viac ako iné ženy. Dobré modelky sú scestované, praktické, silné osobnosti. Flexibilné a rozumné. Niektoré excentrické, iné introverné - tak ako ženy všade na svete. Včera som sa tam stretla s úžasnou osobou, s Luciou Hablovičovou. Baba, čo skáče s padákom a tvrdí mi, že strach zo zoskoku je len iracionálny strach z neexistujúceho zážitku. "Ak sa bojíš niečoho, čo si zažila, a stalo sa niečo, na základe čoho máš dôvod sa báť znova vojsť do daného zážitku, bojíš sa oprávnene. Ale ak sa bojíš skočiť a nikdy si neskočila, je to blbosť. To si iba odblokuj v hlave." Rozmýšľam nad tým. Nie je teda väčšina našich strachov v živote úplne neoprávnená? Nie je vlastne vo všeobecnosti strach viazaný na niečo nepoznané? Kedy sa bojíme? No predsa, keď kráčame do neznáma. Vidím sa v horách, na ľadovcoch, na raftoch, pri nosorožcoch a neviem kde ešte, ale nebojím sa. Keď sa vidím stáť vo dverách lietadla krátko pred zoskokom, zovrie mi brucho. Na prehliadke Borisa Hanečku som stretla baby, ktoré som nevidela sto rokov, ľudí, ktorých by som mala považovať asi za konkurenciu, ale necítim to a všetky som vyobjímala a chvíľu som sa tešila, že som tu, a nie v Nepále.
----------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 6.6.2011
Očami Doroty Nvotovej
10.08.2012 18:27:00
:)
Komentáre