Halušky. Guláš. Vyprážané morské prasiatko. Roastbeef. Karí. Pizza. Národné jedlá. Nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nemyslím, že ich má každá krajina. A niektoré ich majú zasa niekoľko. Postupným miešaním kultúr sa miešajú nielen gény, ale aj jedlá, a tak vlastne všetci jedia všetko a je to viac-menej jedno, čo sa jedlo kedysi. Česi jedia bryndzu, my jeme guláš a všetci na svete pizzu. Z tohto všetkého sa vyníma iba jedna krajina, a to je Nepál. Národné jedlo je dahl bhát a nikto prakticky neje nič iné. Dahl bhát dostanete na plechovom tanieri s viacerými priečinkami. Do toho najväčšieho ide veľká kopa ryže, ktorá sa v Nepále varí zásadne iba v tlakovom hrnci. Vedľa nej v malej miske bude dahl. Čosi ako šošovicová polievka. To sa nalieva na ryžu. Vo vedľajších priečinkoch bude nejaké karí, prosto, "co dům dal", buď zeleninka, alebo kuriatko či vodný byvol - jediná hovädzina, ktorú môžu hinduisti jesť. V ďalšom priečinku je najčastejšie udusený špenát alebo nejaké iné listy. To sa môže meniť podľa sezóny, rozpčtu a chuti. Fixná je len ryže a dahl. Nepálci dahl bhat milujú. Napríklad taký piknik. U nás si piknikári zabalia dačo do košíčka. Sadnú si na deku a užívajú si prírody. Nepálci musia ísť na piknik prenajatým mikrobusom, aby mali kam dať plynovú bombu, varič, plechové taniere s priečinkami, hromady ryže a šošovice, ktorú tam potom varia dlhé hodiny. Časť piknikárov škrabe mrkvu a zemiaky, hlavný kuchár vybehne do najbližšieho mäsiarstva, kde sú sliepky pozatvárané v klietkach, a dá zarezať tú najkrajšiu. Všade je bordel, šupy zo zeleniny, vnútornosti zo sliepky, na plyne buble šošovica a neskôr syčí ryže z tlakového hrnca. Z toho logicky vyplýva, že Nepálci nepiknikujú v prírode. Piknikujú v mestských parkoch. Pojem park tu však znamená niečo iné. Je to väčšinou iba vysekaný trávnik, rozšliapaný piknikármi až na blato, okolo sú smeti od predošlých skupiniek a tam sa rodiny zložia, dajú si na zem karimatky a ide sa na to. V centre Káthmandu je Ratna Park. Trávnik veľkosti futbalového štadióna. Okolo piknikárov skáču opice a snažia sa čosi si ukradnúť. Okolo sa ukrývajú žobráci a nafetované malé deti. A ja si tajne odhrýzam z klobásky, ktorú mi pred časom poslala mamina...
Zdroj: .týždeň 8.3.2010
Očami Doroty Nvotovej
11.07.2013 20:06:03
Komentáre