Uhorková sezóna sa skončila. Prišla veľká voda. Nedá sa písať o ničom inom. Najprv Čierny Balog, potom dva razy za sebou Ľubietová. Odtiaľ to preskočilo na západ. Salzburg, južné Čechy, napokon Praha. Tam už išlo do tuhého. Normálny prietok Vltavy je 180 kubických metrov za sekundu. Teraz 4800. To už prestáva byť sranda. Zatopená Kampa, evakuovaných štyridsaťtisíc ľudí. Čísla sa každú hodinu zvyšujú. Esemeskoval som priateľovi, ktorý býva neďaleko Vltavy. Chcel som byť vtipmý, tak som mu napísal: Ešteže máš byt v podkroví. Odpísal mi: Byl jsem evakuován. A už je to tu. Bol som sa prejsť pri Dunaji oproti Slovenskej národnej galérii. Reštauračné lode vyzerali z nábrežia ako trojposchodový dom, tak boli vysoko. Voda skoro na úrovni chodníka. Zátarasy. Vydržia dozajtra? Keď som bol chlapec s býval som na Dunajskej, mávali sme vodu v pivnici skoro každú jar. Topí sa sneh v Alpách, hovorievalo sa. Niekedy boli Dunajská aj Grösslingova mierne pod vodou. Tak po členky. Boli sme na to zvyknutí. Posledná veľká voda bola vraj v päťdesiatom štvrtom, to som mal štrnásť. Potom začiatkom šesťdesiatych rokov zalialo Žitný ostrov. To bola udalosť, tragédia aj senzácia. Ale Bratislavy sa to príliš nedotklo. Dráma sa odohrávala medzi Dunajskou Stredou a Komárnom. Pred piatimi rokmi boli obrovské záplavy na Morave. Záchranné akcie, podpora v núdzi, ľútosť. Ale aj tak si myslím, a to je zaujímavé, že naozaj sa to začína brať, až keď to príde do Prahy. V našom prípade do Bratislavy. Až vtedy sa tomu venuje stopercentná mediálna pozornosť. Občas aj stopäťdesiatpercentná. Správy trochu zveličujú. Jasné. Televízne spravodajstvo má byť dramatické. Najľahšie sa manipuluje s číslami. Na Prahu sa valí dvadsaťročná, päťdesiatročná, storočná, stodvadsaťročná voda. Moderátorka v štúdiu si pozve na debatu náčelníka generálneho štábu. Ten sa dostaví v maskáčoch. Pravdaže. Keby bol v uniforme, nebolo by to také vzrušujúce. Minister vnútra je vo svetri. Tak ako kedysi v revolučných časoch, keď mať sako znamenalo stáť na nesprávnej strane barikády.
Napodiv, Bratislava je pokojnejšia. Hoci prietok Dunaja je dva razy taký ako prietok Vltavy. Prezident prišiel do Devína v obleku. Len predseda parlamentu sa pretŕča na člne v záchrannej veste. Sedím doma, neďaleko rieky a počúvam správy. Dunaj stúpa. Prietok vody v Dunaji, ako som už spomenul, je dvakrát taký ako vo Vltave. Sme dvakrát lepší, ale v tomto prípade nás to nenapĺňa zadosťučinením. Slovenské televízne stanice vysielajú filmy. TA3 informuje o situácii v Česku. Vzrušenie na ČT1 je oveľa väčšie. Tam vysielajú permanentnú reportáž o živelnej katastrofe. Môžeme ju sledovať v priamom prenose. Ale treba povedať, že to robia citlivo. Nevyvolávajú paniku. Ale ani si nedajú ujsť príležitosť a držia nás v napätí. Myslím, že sú to profíci a nabehli na výnimočný stav. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať u nás. A aký bude vzťah medzi skutočnosťou reálnou e televíznou. Očakávam, že v súlade s našimi zvyklosťami sa nájdu takí, čo využijú túto príležitosť na moralizovanie. Láka to. Príroda nám dala najavo, že ju musíme rešpektovať atď. Oveľa užitočnejšie je zaobstarať dostatok vriec s pieskom, aby sa voda príliš neprelievala z koryta.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
-----------------------------------------------------------------
Komentáre