Povestné slovenské driemoty
Dlho som si myslel, že je nás málo. Hovorím o tých, ktorí prešvihli cieľovú stanicu. Pre normálneho - neretardovaného - jedinca by to pri troche pozornosti nemal byť problém. Lenže problém to je. Zostaňme pri tej troche pozornosti. Dajme tmou, že rátate s trochou pozornosti, ale skädenáhle udrú na vás driemoty. Skädenáhle udrú na vás driemoty - ste na najlepšej ceste prešvihnúť cieľovú stanicu. Teda - aby bolo jasné - vašu cieľovú stanicu. Lebo viesť sa veziete, aj lístok na vlak ste si kúpili, len musíte dávať pozor, aby ste vystúpili v Štrbe. Skädenáhle udrú slovenské driemoty (aj ste sa kabátom v kupé poprikrývali), môže sa stať, že sa zobudíte v Kysaku! Kysak je cieľová stanica vagónovej súpravy, v ktorej udreli na vás driemoty, ale vaša súkromná cieľová stanica bola Štrba! Takýto prípad vie človeka vykoľajiť aj v prípade, keď použije vozeň, ktorý nechodí po koľajniciach! Na mňa udreli driemoty v autobuse z tejto strany Dunaja a zobudil som sa na tamtej strane Dunaja. Čo s načatým dňom na tamtej strane Dunaja, keď som mal byť na tejto strane Dunaja? Vinou chvíľkového útlmu (slovenským driemotám) som prežil v Petržalke celú perepúť príhod, vozil som sa hore-dolu, a nie a nie sa dostať späť na moju stranu Dunaja! Prešvihol som moju cieľovú stanicu a narušilo mi to celý časový harmonogram. Aj v New Yorku sa mi to stalo. Našťastie som nechal svoj časový harmonogram na Slovensku, takže mi to tam až tak nevadilo.
Ale zľakol som sa! Nastúpil som na Brodwayi do metra a vybral som sa do newyorskej štvrta Queens. V New Yorku majú staré dočarbané rozhrkotané metro - ide to síce stále po koľajniciach, ale zažil som už aj onakvejšie dopravné prostriedky. Nuž, ale chudoba cti netratí. Chvíľu sedíte, pozeráte na Indku v sárí s knihou v ruke, na tučnú černošku s dvojčatami na chrbte. Portorikánci hrajú karty, šťúply beloch sa hrabe v aktovke... hrkoce to, hrkoce, a zrazu na vás udrú driemoty. Neviem si vysvetliť, prečo sú slovenské driemoty väčšej intenzity ako povedzme švédske alebo portugalské driemoty. Ale u nás aj ironický úsmev má väčšiu intenzitu ako v Paríži alebo v Londýne. U nás sa na vás dáky dobrák ironicky usmeje a hneď máme priestrel na nohách. Ale vráťme sa do New Yorku, aj keď je u nás všetko intenzívnejšie. Skädenáhle som sa v metre zobudil - zistil som, že je zle. Prešvihol som Queens a bol som... nuž, to keby som vedel, kde som bol. Ako vravím, zľakol som sa. Nevyznám sa ani v Petržalke, nieto ešte v New Yorku!
S portorikánskymi kartármi nie sú žarty. Uškŕňali a a z očí som im vyčítal odpornú portorikánku iróniu: "...Dobré ránko, mladý pánko, vyspali sme sa?" Podaktorí sa ja uchechtli. Ale našťastie sa metro vracalo po tých istých rozhrkotaných koľajniciach na Brodway, kde už prerazil nejeden z nás (za všetkých menujem aspoň Hamžíka).
Dlho som si myslel, že je nás málo, čo dokážeme prešvihnúť cieľovú stanicu. Ale momentálne som tu u nás doma dostal úporný pocit, že na nás udreli slovenské driemoty - en gros. (En gros = kolektívne, pozn. prekl.) My sme si porozdávali pred výletom cestovné lístky do cieľovej stanice Demokracia. Mám úporný strach, že sme našu cieľovú stanicu prešvihli. Neviem to isto, lebo drieme sa mi spolu s vami. Drieme sa mi s vami dobre, všetci naokolo driemu - udreli povestné slovenské driemoty. Inak to nemôže byť, Všetko, čo sa okolo mňa deje, predsa nemôže byť pravda! To je sen. Je všeobecne známe, že driemoty bývajú plné snov. A keďže driememe kolektívne, zrejme prežívame ten istý spoločný sen: Sníva sa nám, že sme v Demokracii, že sme vystúpili v cieľovej stanici, do ktorej sme si kúpili za 1000 korún lístok... A zatiaľ driememe vo vlaku pred výhybkou, poprikrývaní Slovenskými republikami...
Udreli povestné slovenské driemoty? Pamätáte sa na japonské driemoty? Počas druhej svetovej vojny zabudli japonským vojakom na odľahlých ostrovoch povedať, že je koniec vojny. Podaktorí prežili vzorné driemoty v zákopoch a džungliach desiatky rokov... Nemali tušenie o tom, že vojna sa už skončila. Ja mám úporné tušenie, že sme prešvihli cieľovú stanicu. Najvyžší čas pustiť k slovu Janka Kráľa: "Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu, prebudila ľud slovenský..." Janko, zobuď nás! Ktovie, či pôjde v dohľadnom čase niečo naspäť. Tam, kde sme už boli.
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
----------------------------------------------------------------------
Komentáre