Určite to poznáte - vojdete dnu a je tam ten špecifický, úplne jasne definovateľný typ ticha a vône. To ticho je také chladničkové a mrazničkové, v pozadí možno hrá malý tranzistor. Ale ešte stále je to ticho. Tá vôňa je takou zmesou vanilkového cukru, čerstvo pomletej kávy, zemiakového chleba s kmínom, ktorý práve doviezli a údenín, ktoré si občas prerazia svoju cestu vzduchom zo zadnej časti. Už viete? Áno, píšem o normálnych potravinách. Ono to môže na prvý pohľad vyznieť nezaujínavo, ale myslím, že si treba uvedomiť, akí sú to poslední mohykáni. Mám predovšetkým na mysli potraviny, ktoré vznikli ešte za komunizmu a v nezmenenej podobe úspešne zotrvávajú dodnes. A to nielen na vidieku, ale aj v centre Bratislavy. Ja osobne som úplne podľahla ich čaru, a kašľať na tých páe centov navyše, čo tam človek zaplatí v porovnaní s Tescom - teta pokladníčka s bielou čipkou vo vlasoch, ktorá tam pracovala aj za minulého režimu, za to stojí. Dlažba v takýchto potravinách je väčšinou taká sivá "fŕkaná", ako sa hovorilo, priestor osvetľujú neónky, a jediné, čo tam celkom "neštimuje", je ten moderný tovar. Inak čas v týchto potravinách stojí. Jediná sekcia, ktorá si udržiava veľa z totalitných výrobkov, je oddelenie sladkostí. Kde inde sa dá dnes kúpiť košický med v kornútku? Alebo také tie čokoládové placky Marokánka? A rôzne iné arašidové rezy s úplne nemoderným obalom, ktoré by v živote žiadna normálna sieť potravín neobjednala? Kde inde si môžete pri odchode pomlieť kávu? Kde inde si kúpite obyčajné stolové sviečky? Niektoré z týchto, dnes už cool retro obchodov, si dokonca zanechali aj pôvodné názvy. Neviem, či ich ešte nestihol skúpiť Coop, alebo si to nechávajú len ako imidžovku. Tak napríklad také krásne staré potraviny na Štefánikovej ulici. So starým veľkým nápisom "POTRAVINY", ktorý kedysi, pravdepodobne, aj svietil. Na Krížnej sú tiež jedny slušné, potom na Dunajskej sú výborné, skrátka, na to, v akej dobe žijeme, je ich stále dosť. A vždy, keď tam vojdem, prepadne ma nostalgia - ale taká pozitívna. Kiná nám už zobrali, tak sa modlime, nech tieto posledné zvyšky spomienok nezožerú tie veľryby.
Zdroj: .týždeň 30.8.2010
Komentáre