Šľak ma ide trafiť z rovnôstárstva
Kade chodím - tade sa čudujem rovnôstkárskym myšlienkovým procesom. Rovnôstkárske myšlienkové procesy sú asi takéto:
Na rodičovskom združení sa sťažuje učiteľka rodičom, že žiaci nemajú výkresy a štetce, že chlapcom praskla lopta a škola nemá peniaze na zakúpenie nových štetcov, výkresov, lôpt, farbičiek. Rodičia sa rozhodnú uskutočniť hneď po schôdzi peňažnú zbierku. Každý dobrovoľne - kto koľko dá... A tu sa ozve rovnôstkárka: "Dajme každý po 30 korún".
V jej rovnôstkárskej hlave sa odohral jednoduchý proces: "Keď odrátam nákupy, ktoré ma ešte čakajú a poplatok za noviny, ktorý prídu vybrať kameloti večer, zostáva mi 30 korún. Nech tak dajú všetci!
A čo keď ja mám pri sebe 1000 korúm a môžem dať žiakom na štetce a farby 500? A iný otecko 250 a ešte iný, ktorému ide dobre kšeft - tých 1000? Rovnôstkár sa mračí, nevie pochopiť, že jeho rovnôstkársky návrh neprešiel.
Kto dá viac, je boháč - vyvyšuje sa nad chudobných, vystŕka hlavu nad ZRPŠ a robí haura... Len čo človeku trčí z davu seberovných hlava - rovnôstkar v ňom začne prebúdzať pocit viny. Vegetarián tvrdí, že ľudský žalúdok je stvorený na byliny, zeleninu, sóju, ovocie a keď je rovnôstkár - vyzve všetkých, aby boli tým, čím svojou podstatou sú, vegetariánmi, bylinožravcami -(teda slušne povedané - bylinojedcami). A predstavte si výjav na výlete: spravíme si pod Kriváňom prestávku, posadáme si na lúčku, vybalíme z batohov stravu a kým sa všetci pustia do mrkvy a reďkoviek, vy si vytiahnete údený bôčik na studeno. Alebo domáce oškvarky! Škandál!
Prečo chceš byť iný? Vieš, že je to nezdravé? Kazíš dobrý kolektív... Jedným slovom rovnôstkárovi sa otvára nôž vo vrecku, keď je niekto iný. Voľakedy dávno som sa dozvedel, že americkí bussinessmani odpočívajú s nohami na stole. Medzitým som v Amerike bol a zistil som, že nielen boháči, ale povedzme učitelia v zborovni - majú cez prestávky nohy na stole (podaktorí sa aj vyzujú!)... Dať si nohy niekde hore je zdravý zvyk a nemá nič spoločné s príslušenstvom k vyžším spoločenským vrstvám... Nuž ale skúste si dať, páni profesori, u nás cez prestávku v zborovni čangále na stôl - čo povedia kolegovia či kolegyne rovnôstkárky?
Rovnôstkár vie, čo sa patrí. Patrí sa byť, žiť, jesť, cvičiť, rozmýšľať ako všetci ostatní. Nevymykať sa z kolektívu. Môžem ja ale za to, že mám rád huspeninu? Varím si ju v noci, lebo rodina neznáša pach huspeniny - sú to vegetariáni - Pánboh s nami a zlé preč! Prečo si oni nevaria v noci ten ich smradľavý kel, karfiol či kaleráb. Lebo my - mäsožravci sme tolerantní a netrváme na tom , že všetci sme si rovní. Ale koľko stáročí trvalo, kým sa zmierili matere s tým, že môže byť ich syn aj homosexuál? Koľko bitiek s rovnôstkármi, ktorí si myslia že slušný človek má mať milenku a nie milenca?
Koľko rodičov hreší svoje deti, ktoré sa narodili ako ľaváci, aby písali a jedli pravou rukou? Sú to rovnôstkári. S rovnosťou to začali pred francúzskou revolúciou v r. 1789 Jean Jacques Rousseau, Benjamin Franklin ( čo aj hromozvod vymyslel), et tutti quanti až po Brežneva a Dolores Ibaruri - a ja vám ručím za to, že keď prídem do pekla, tak týchto nakopem do zadku prvých za ten rovnôstkársky myšlienkový proces, ktorému nás naučili, ba niektorých z nás preň priamo nadchli.
Lenže aby som mohol odísť do pekla - na to ma musí trafiť šľak. A to ešte nemôže, lebo som vám nepovedal všetko.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre