peternagy

Miloval som ťa stále, v sto podobách a dobách,
vo všetkých storočiach a všetkých životoch.
Reťaz piesní, ktorú zhotovilo moje nežné srdce,
pôvabne si si mohla vešať vôkol šije
vo všetkých storočiach a všetkých životoch.

Keď počúvam dávnoveké rozprávky
o niekdajších utrpeniach lásky,
o ľúbostných stretnutiach a rozlúčkach za starých čias,
vidím, ako sa v tebe koncentruje svetlo
zo všetkých strán temnej Večnosti
a ty sa objavuješ ako hviezda,
naveky zaklinená do pamäti Ľudstva.

Nás dvoch priniesli dve dvojčatám podobné vlny lásky,
tej lásky, ktorá tryská z najhlbšieho srdca Nekonečna.
My dvaja sme sa stretli v životoch miriady zaľúbencov,
v slzavých údoliach smútku
i v rozochvenej hanblivosti sladkých spojení,
v tej starej, starej láske, ktorá sa vždy znova rodí
k životu.

Jediný mohutný prúd večnej lásky
konečne našiel svoj záverečný smer.
Všetky radosti a smútky a túžby srdca,
všetky spomienky na okamihy vášne,
všetky ľúbostné verše básnikov všetkých dôb a krajín
zo všetkých strán sa zišli,
aby sa zliali v jedinú lásku, položenú k tvojim nohám.
-------------------------------------------------------