Držme sa značkovaných chodníkov!
Vždy som sa hrdo hlásil k tomu, že som EVOLUCIONÁR. Bol by som vyznávačom Veľkej októbrovej evolúcie. Ale keby v tom novembri 1917 v Rusku došlo k evolúcii, nebola by ani veľká, ani októbrová, ani socialistická. K EVOLÚCII nemožno dôjsť. Evolúcia vždy bola, je a bude. Celý život sa čudujem, že ľudstvo nie je s tým zmierené a naletí vždy nejakému REVOLUCIONÁROVI. To je jedno či v politike, vede alebo v športe. Podľa mojich skúseností (som na svete 55 rokov) je akékoľvek SKRACOVANIE CESTY nielen škodlivé, ale i životunebezpečné. Dívam sa na chodníky, ktoré si cez trávnik vyšliapali cestujúci električiek k zastávke. Tráva hynie. Aj ja som mohol kvôli skráteniu cesty zahynúť. Pred vyše dvadsiatimi rokmi som bol na dovolenke vo švajčiarskych Alpách. Som nadšený vyznávač vysokohorskej turistiky. Bolo leto, blížili sme sa s kamarátom na vrchol hory, ktorú tvorili veľké balvany. Za horou v sedle bola chata. Pri balvanoch bol snehový jazyk. Mali sme dve možnosti: poctivo sa vyštverať na horu po balvanoch a zísť do sedla k chate, alebo prejsť rovno po snehovom jazyku k chate. Kamarát evolučne pokračoval v stúpaní po balvanoch - ja som sa revolučne vybral "skratkou".
Ako spupný Podtatranec som nemal na nohách mačky a v ruke cepín. Mal som na nohách vyčaptané vibramy, ktoré dodnes nosím. (Už by naozaj potrebovali oprotektorovať.) Nado mnou svietilo slnko, pár metrov predo mnou bola chata. Kamarát už dávno vystúpil na horu balvanov a postúpil k chate. Sedel na lavici a hľadel na mňa. Blížil som sa po zamrznutom snehu centimeter po centimetri dlho predlho k nemu. Tváril sa nezúčastnene, bol vyzutý, slnil sa, ale nikdy nezabudnem na jeho oči. Bola v nich smrť. Moja smrť. Keby som sa v tých vyčaptaných vibramách pošmykol... letím hlboko do priepasti. Pamätám sa, že som sa nežne prihováral svojim nohám. Sľúbil som im, že ak ma dopravia cez snehový jazyk k chate, aj ruky im z vďaky vybozkávam! Žijem len náhodou. Mal som šťastie. To sa hlupákom stáva. Chcel som si skrátiť cestu...!
Všimnite si Rusko. Už dva razy v tomto storočí si skracuje cestu.
Chcelo si to štrajchnúť rovno z cárovho feudalizmu do Leninovho komunizmu. Vieme, ako to dopadlo. Teraz si opäť skracuje cestu: vybralo sa z komunizmu rovno do demokracie. Želám im veľa šťastia, ale môže to dopadnúť všelijako. Ja ako evolucionár by som sa vrátil pokojne k cárovi, lebo keď bude cár, vráti sa aj ruský mužík. Mužík - vojak, mužík - roľník, mužík - remeselník, mužík - cárov vyznávač. Lebo komunisti nabulikali mužíkom, že nie sú mužíci, a mužíci tam teraz nevedia, že sú mužíci. Cár (trebárs s labuťou v erbe) oznámi mužíkom, že sú opäť mužíci, a ochráni ich pred mafiánmi, lenivosťou, bolševickými veľkozlodejmi atď. Ak si Rusko opäť ide skracovať cestu - no neviem, neviem... Mám pred sebou pohľad toho môjho kamaráta v Alpách. Vidím, ako na mňa hľadia na snehovom jazyku vo vyčaptaných vibramkách jeho zhrozené oči.
Ani my by sme si nemali skracovať cestu. História nás obdarila. Máme vlastný štát. Máme demokratické voľby. Nechajme tých 83 (alebo už len 82?) poslancov na pokoji. Počkajme si, či prejdú cez snehový jazyk - ako dopadne skratka. Seďme pred chatou na lavici a pozerajme, ako sa posúvajú po snehovom jazyku vo vyčaptaných imunitách. Idú po neoznačkovanej ceste. Horská služba sa búri, vysiela signály, že turisti v horách majú chodiť výlučne po turistických značkovaných chodníkoch. Ale keď sme už pod horou (vo voľbách) pustili 83 turistov skratkou (nemusia ísť po značke), počkajme ich pred chatou na lavici. Slňme sa.
Skoro by som bol zabudol dodať, že naša skratka má svoje špecifiká. (aby ste potom zbytočne nefikali.) Aj my s našou lavicou a celou chalupou sme na tom istom snehovom jazyku ako oni... Ak sa pošmyknú oni, letíme s nimi do priepasti aj my. Strhnú nás. Iba ak by sme mali šťastie. To sa hlupákom stáva. Ale ukážte mi tak v opozícii, ako aj v koalícii aspoň jedného hlupáka. Chcete ísť do Bystrice pred súd?
Tak či tak, mali by sme sa prestať slniť a začať trvať spolu s medzinárodnou horskou službou na značkovaných chodníkoch. Ako hovoril Karol Bacílek, slovenský filizof a činiteľ: "Rôznymi skratkami sa môžeme dostať tak ďaleko, že ani nebudeme vedieť, kde sme!"
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
---------------------------------------------------------------------
Komentáre